m V kronikách sa píše, že v noci z 10. na 11. februára 1929 bol mráz taký silný, že nadránom zmrzli kmene stromov a s veľkým rachotom sa rozštiepili po dĺžke...
"O zime 1929 som sa už pred mnohými rokmi zhováral s pamätníkmi zo stredného Slovenska, kde som pred tridsiatimi rokmi pôsobil ako meteorológ. Vraveli, že ťažko si to môže predstaviť, kto to nezažil. Ja osobne som na Sliači okúsil mráz mínus 30 stupňov a mal som pri dýchani pocit, akoby som pil veľmi studenú vodu."
m Iná kronika hovorí, že lokomotívy sa museli rozmrazovať fakľami, pretože v potrubí sa zmenila para na vodu a potom na ľad. Čo hovoria meteorologické archívy?
"Tento zápis pochádza tiež zo stredného Slovenska. Zo spomínaného februárového rána sú zaznamenané rekordné mrazy, ktoré dodnes neboli prekonané: Oravský Podzámok
-36,5, Prievidza -35,0, Tatranská Lomnica -37, Bratislava -31,8, Zvolen -38,5, Košice -30,5 stupňov Celzia. Najsilnejší mráz namerali vtedy vo Vígľaši pri Zvolene -41 stupňov, čo je doteraz najnižšia teplota nameraná na Slovensku."
m Sneh bol údajne taký vysoký, že pre vlaky sa museli robiť hlboké chodby a do chalúp tunely...
"Podľa záznamov výška snehu dosahovala miestami niekoľko metrov a zrejme boli oblasti, kde vietor navial obrovské záveje. Rekordy vo výške snehovej pokrývky sú však podľa našich údajov z februára 1940, ba niektoré aj z januára 1987. O množstve snehu v roku, o ktorom hovoríme, však svedčí fakt, že v nížinách juhozápadného Slovenska ležal sneh ešte aj 7. apríla 1929 a napríklad na Sliači do 13. a v Jelšave až do 23. apríla.
m Môže byť pravda, že zem premrzla do takej hĺbky, že v studniach zamŕzala voda?
"V súčasnosti sa teplota, a teda aj premrznutie pôdy meria presnými teplomermi v hĺbke 5, 10, 50, 100 a 200 cm. Podľa mojich skúseností sa hĺbka premrznutia pôdy zväčšuje pri dlhotrvajúcich silných mrazoch a dosahuje v priemerných zimách niekoľko desiatok centimetrov. Nemáme údaje z tohto obdobia, ale podľa vtedajších teplôt možno tento údaj považovať za vierohodný."
Richard filipko
