Vo firmách, ktoré využívali štátne prostriedky, našiel nedostatky, ktoré si kontroly regionálnych odborov nevšimli. Išlo o stovky prípadov.

Jedna veta z oficiálnej správy: „Kontrolou nebola zistená administratívna budova, na ktorú boli v projekte stanovené finančné prostriedky vo výške 2,3 milióna korún.“

Dozor regionálnych odborov Koncošovho ministerstva nad čerpaním peňazí napríklad z poľnohospodárskych štátnych fondov označil kontrolný úrad ako systémovo nedoriešený.

O veľké peniaze ide najmä pri dotáciách na obrábanie pôdy. Tie majú zabezpečiť, aby bola pôda v ekonomicky využiteľnom stave.

Možný biznis

Cena, za ktorú sa dá od Slovenského pozemkového fondu prenajať pôda, závisí od jej kvality. Prenajíma sa najmä štátna pôda alebo pôda neznámych vlastníkov. Pri horšie využiteľných pôdach (ako pasienky) sa cena ročného nájmu pohybuje od 200 do 400 korún za hektár. Na tento hektár poľnohospodár dostáva dotáciu cez 3-tisíc korún.

Čím je pôda horšia, tým je nájom lacnejší a dotácie vyššie. Rozdiel medzi nájmom a dotáciami sa výnimočne môže vyšplhať aj cez 5-tisíc korún.

Zmyslom tejto dotácie je pomôcť poľnohospodárovi, aby pôdu udržal v ekonomicky využiteľnom stave. Pri pasienkoch si môže vybrať - buď ich bude kosiť, nechá na nich pásť dobytok, alebo po nich občas prebehne s traktorom, ktorý za sebou ťahá ťažké reťaze - tým obmedzí rast buriny a zničí takzvané náletové dreviny.

Existuje aj možnosť, že poľnohospodár nerobí nič a len zinkasuje peniaze.

Nie je nezvyčajné, že agropodnikatelia majú prenajatých vyše tisíc hektárov pôdy.

Okrem spomenutého typu dotácií zameraného na udržanie pôdneho fondu dostávajú aj iné. Zisky agrofiriem za nečinnosť by sa mohli šplhať do desiatok miliónov.

Rozkradnutiu bráni len kontrola

Zneužívaniu dotácií sa dá zabrániť jedine obhliadkou pozemkov, na údržbu ktorých sa peniaze poskytli. Kontrolu vykonáva hlavne 36 regionálnych odborov. Menšie odbory majú šesť až sedem pracovníkov, väčšie dvanásť až pätnásť. Poľnohospodárskej pôdy je 2 444 000 hektárov, z toho ornej 1 475 000, trvalých trávnych porastov (lúky a pasienky) 842 000 hektárov.

Pozemky sú často veľmi členité a kontrolór musí presne poznať hranice pozemkov. Na jedného odhadom pripadá kontrola približne 10-tisíc hektárov. Kontrolu by mal robiť aspoň dvakrát ročne. Ľudia od fachu tvrdia, že sa to dá stíhať bez väčších problémov.

Oslovení pracovníci regionálnych odborov boli presvedčení, že v prípade využívania pôdy regionálne odbory kontrolu zabezpečujú dostatočne. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš si tým vlani na stretnutí s občanmi v Snine taký istý nebol. Podľa Podvihorlatských novín povedal, že dôsledné mapovanie obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy umožní až letecké snímkovanie. To by podľa zverejnených informácií malo fungovať až v roku 2003.

Kontrolóri sú beztrestní

Právnik Ján Vovčik je menšinovým akcionárom spoločnosti Agrifop, ktorá sídli v dedinke Stakčín neďaleko Sniny. Firma má prenajatých asi 8,5-tisíca hektárov pôdy. Ide hlavne o štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov. Podľa Vovčika minimálne polovicu pôdy tvoria pasienky. Tvrdí, že polovica z nich nie je obhospodarovaná a dotácie na ňu spoločnosť čerpá neoprávnene a že ide o vyše 20 miliónov korún. „Na niektorých pozemkoch, ktoré sa vedú ako pasienky, rastie dvadsaťročný les. Kontroly, ktoré robil regionálny odbor ministerstva pôdohospodárstva, išli dostratena.“

Podal niekoľko trestných oznámení, inicioval niekoľko kontrol, ale zatiaľ ho výsledky neuspokojili. Malou výhrou vraj bolo len to, že v roku 1997 ministerstvo spoločnosti skrátilo dotácie o 600-tisíc korún. Dôvodom bolo neobrábanie pôdy. V ďalších rokoch vraj na túto pôdu komisia pridelila peniaze bez problémov.

Vovčik na kontrolórov podal v roku 1998 trestné oznámenie za zneužitie právomoci. Miesto vyšetrovateľa sa mu ozvalo ministerstvo pôdohospodárstva. Vysvetlilo, že kontrolórov nemožno stíhať, ani keby kontrolu urobili zle: „Kontrolór je vo svojej činnosti nezávislý.“ Sťažovateľ sa ešte dozvedel, že podaním trestných oznámení vlastne zabránil ďalším kontrolám: „Nebudeme vykonávať ďalšie vyšetrovania, pretože ste dali podnety na Okresnú prokuratúru v Humennom a obvodné oddelenie polície v Stakčíne. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní neskončia svoje vyšetrovanie, ministerstvo pôdohospodárstva nebude v tejto veci konať.“

Úradníci si firmu pochvaľujú

Pán Vovčik si z obrovského územia, ktoré obhospodaruje Agrifop, vybral relatívne malú oblasť v okolí vodnej nádrže Starina. „Tam niečo dokazovať je podstatne ľahšie, lebo tam je zakázané pasenie.“ Jeho tvrdenia o tom, že pasienky v užívaní Agrifopu nie sú obrábané, podporili aj iní znalci miestnych pomerov. Starosta obce Jalová písomne v roku 1998 potvrdil, že 243 hektárov pôdy v katastri obce, ktoré spoločnosť užívala v rokoch 1996 a 1997, neobhospodarovala. Lesopoľnohospodárske urbárske pozemkové spoločenstvo Starina potvrdilo, že zo 159 hektárov v katastri Stariny Agrifop v roku 1997 neobrobil 138. V rokoch 1995 a 1996 to bolo aspoň 130 hektárov.

Ekonóm a konateľ spoločnosti Agrifop Vincent Škutka povedal: „Pracovníci ministerstva na tvári miesta zisťujú skutkový stav. Nie na všetky plochy berieme dotácie. Niektoré nestíhame obrobiť.“ Zistenú neobhospodarovanú pôdu úradníci zohľadnia pri ročnom vyúčtovávaní dotácií. Na regionálnom odbore v Humennom po otázke na dotácie Agrifopu pracovníčka začala nepríjemne reagovať a dokonca sa odmietla predstaviť. Riaditeľ Jozef Petričko sa o firme Agrifop vyjadril uznanlivo ako o silnom a dobre mechanizovanom podnikateľskom subjekte, s ktorým nie sú problémy. Potvrdil, že Agrifop časť pozemkov neobhospodaruje - ale dotácie na ne nedostáva.

Vyšetrovateľ: Nič zlé sa nestalo

Vovčik v januári 2001 podal ďalšie trestné oznámenie, lebo je presvedčený, že hoci sa Agrifopu krátia dotácie, stále poberá peniaze aj na pôdu, na ktorej nehospodári.

Dobre sa pripravil a vyšetrovateľovi sa v priebehu roka všemožne snažil uľahčovať život. Dodal presné katastrálne mapy, aby sa mohli presne identifikovať pozemky, navrhol dôkazy. Keďže ministerstvo pôdohospodárstva tajilo poskytovanie dotácií, zaobstarať ich musel vyšetrovateľ.

V novembri poľnohospodársky odbor Okresného úradu v Snine urobil revíznu správu, v ktorej skontroloval 186 hektárov pozemkov, ktoré Agrifop užíva v okolí vodnej nádrže Starina. Na 93 hektároch našlo len burinisko a nálet - inými slovami kríčky a mladé stromčeky. Vovčik doručil túto správu vyšetrovateľovi. Požiadal ho, aby urýchlil zaistenie dôkazov - teda nech na miesto vyšle súdneho znalca z odboru poľnohospodárstva, kým nenapadne sneh. Vyšetrovateľ 9. januára uzavrel vyšetrovanie - nezistil žiaden trestný čin.

Kto sa pýta, nedozvie sa

Pán Vovčik podal na vyšetrovateľa sťažnosť. To, že ani množstvo iných ľudí pri preverovaní prípadu na nič nečestné neprišlo, vysvetľuje: „Mnohých poznám osobne. Niektorí z nich majú veľký problém s alkoholom. Niektorí sú tesne pred dôchodkom. Niektorí sú asi podplatení - je z čoho.“ Obáva sa, že svoju pravdu bude mať problém preukázať: „Keď sa rýchlo niečo neurobí, kým zlezie sneh, pozemky vypália. Potom bude ťažko čosi dokazovať.“

Ťažko povedať, či je čo dokazovať. Keď sme však riaditeľa spoločnosti Agrifop Michala Huca požiadali o rozhovor na tému dotácií, odmietol nás.

PETER KUNDER