Dobrou vizitkou odkazu kráľa Husajna bol jeho pohreb. V pondelok sa v Ammáne stretli všetci vodcovia krajín Blízkeho východu, ktoré majú navzájom dosť komplikované vzťahy, a spolu s nimi sa, takpovediac nad Husajnovou truhlou, radili vodcovia ostatných významných svetových mocností viac či menej zainteresovaných na politike v regióne. Vodcovia Izraela, Sýrie, Palestíčanov, panovníci a následníci trónov ropných monarchií v Perzskom zálive, členov protiirackej koalície vo vojne v zálive aj Iraku a Líbye spolu s terajšími a bývalými prezidentmi USA a nakoniec aj ruským prezidentom, ktorý sa do kráľovského zámku "dopotácal" napriek radám svojich lekárov, všetci sa jeden po druhom prichádzali pokloniť truhle s pozostatkami jordánskeho kráľa. Bolo medzi nimi mnoho takých, ktorých od seba oddeľuje neprekonateľná priepasť izolácie, historických krívd a politických sporov - s jordánskym kráľom však mali všetci dobré vzťahy. Pre Američanov bol veľkým mierotvorcom, pre Izrael dobrým spojencom, pre arabské krajiny "bratom" a pre tých ostatných politikom s veľkou vážnosťou. Pohreb, na ktorom sa všetci títo vodcovia "zišli v mieri", však neznamenal nijaký posun v ich vzájomných vzťahoch a autori protokolu si museli sakramentsky dávať pozor, aby neumiestnili do vzájomnej blízkosti politikov, ktorí z istých dôvodov spolu "nemôžu" hovoriť. Izraelská a sýrska degácia sa napríklad klaňali kráľovej truhle s odstupom 12 minút a s rovnakým časovým odstupom sa v kráľovskom paláci vystriedala napríklad americká a iracká delegácia. Keď sa (vraj celkom náhodou) s otvorenou dlaňou Nájif Mahátmá, vodca Demokratického frontu za oslobodenie Palestíny, priblížil k izraelskému prezidentovi Ezerovi Weizmanovi, najvyšší predstaviteľ židovského štátu musel doma na druhý deň vysvetľovať, čo mala znamenať jeho priateľská reakcia na gesto vraha a nepriateľa Izraela. Počas päťhodinového obradu jordánski predstavitelia nevyvinuli žiadnu snahu, aby sprostredkovali nejaké politické stretnutia, neformalita tejto chvíle však umožňovala jednotlivým politikom, aby hovorili s tým, s kým potrebovali. Netanjahu sa napríklad krátko stretol s Arafatom, Clinton s Asadom.
Kráľ Husajn sa stránil konfliktov, keď sa v regióne rodili nejaké vojenské spojenectvá, on sám sa snažil nezaradiť. Dokázal v regióne známom židovsko-arabskou nenávisťou, islamským fundamentalizmom a krvavými diktatúrami, že to možné je.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
