a predstavujú pre výrobcov tepla existenčné problémy. Vzhľadom na skutočnosť, že systémové riešenie otázok zásobovania teplom, predovšetkým však zachovania SCZT a ich ďalší rozvoj je tak v záujme štátu, ako aj podnikateľských subjektov, kodifikácia štátnej politiky v oblasti zásobovania teplom, odhliadnuc od požiadaviek na riešenie aktuálnych problémov v tejto oblasti, je nevyhnutná predovšetkým z hľadiska perspektívy ďalšieho rozvoja zásobovania teplom, zabezpečenia úzkej nadväznosti na zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, ako aj prijatú Aktualizovanú energetickú koncepciu SR do roku 2005.

Ciele návrhu štátnej politiky v zásobovaní teplom

Štátna politika v oblasti zásobovania teplom si kladie za svoje priority:

- stanoviť stratégiu rozvoja zásobovania teplom z hľadiska dlhodobej perspektívy a určiť realizačné kroky na dosiahnutie efektívneho zásobovania teplom tak bytovo-komunálneho sektora (BKS), ako aj podnikateľského sektora,

- identifikovať ekonomické nástroje a technické opatrenia zamerané na dosiahnutie znižovania nákladov na výrobu tepla s cieľom postupne odstrániť plošné dotácie do ceny tepla pre obyvateľstvo pri súčasnom rešpektovaní sociálnych aspektov,

- podporiť budovanie progresívnych zdrojov so združenou výrobou el. energie a tepla v paroplynových zariadeniach a plynových motoroch (umožňujú dosahovanie vysokej efektívnosti pri konverzii primárnej energie paliva na el. energiu a teplo), ako aj využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie na výrobu tepla,

- vytvoriť priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj regionálnych systémov CZT s cieľom dosiahnuť v roku 2010 podiel dodávky tepla z týchto systémov vo výške 45 % z celkových potrieb tepla pre BKS v komplexnej bytovej výstavbe (KBV).

Riešenie je zamerané na spracovanie návrhu ekonomických, legislatívnych a technických opatrení na zabezpečenie konkurencieschopnosti SCZT s inými formami výroby tepla s cieľom predchádzať nežiaducemu vývoju v zásobovaní teplom budovaním malých lokálnych zdrojov s monovýrobou tepla v tých lokalitách, kde je už vybudovaný a efektívne prevádzkovaný systém CZT.

Súčasný stav v oblasti zásobovania teplom

Zásobovanie teplom predstavuje významnú časť energetického hospodárstva Slovenska. Na výrobu tepla v priemysle a BKS sa spotrebuje v súčasnosti cca 39 % primárnych energetických zdrojov. Doterajší vývoj a prognóza celkovej spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) v BKS, ako aj spotreba tepla v priemyselnom sektore (na technologický proces výroby a vykurovania výrobných a administratívnych objektov) sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Existujúce prostredie v oblasti zásobovania teplom

Cenové pomery na trhu s teplom upravuje svojimi výmermi MF SR. Od roku 1993 štát každoročne dotuje ceny tepla zo štátneho rozpočtu. Tieto dotácie dosahujú až 4 mld Sk ročne a uhrádzali sa nimi cenové rozdiely medzi kalkulovanou vecne regulovanou cenou výrobcu (dodávateľa) tepelnej energie a maximálnou cenou určenou pre domácnosti. Príjemcami dotácií sú vlastníci alebo správcovia bytových domov. Výmerom MF SR č. R-13/1997, ktorým prešli kompetencie stanovenia maximálnej ceny tepla pre obyvateľstvo a ceny tepelnej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody a pre ostatnú domácnosť na okresné úrady, bola zrušená aj smernica MF SR, ktorej prílohou boli aj Technické podmienky atestovania.

Legislatívne prostredie

Základnú legislatívnu normu v elektroenergetike, plynárenstve a teplárenstve predstavuje zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý vstúpil do platnosti 1. 7. 1998. Hlavným zámerom nového zákona o energetike je liberalizácia podnikania v energetických odvetviach.

Ďalší zákon, ktorý bude zameraný na podporu rozvoja SCZT, je pripravovaný zákon o racionálnom využívaní energie. Mal by upravovať hospodárenie s energiou vo všetkých odvetviach hospodárstva SR (s výnimkou odvetvia dopravy), pri výrobe, rozvode, konverzii a spotrebe energie, ako aj optimálne využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri hospodárnom využívaní energie a energetických zdrojov, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy na úseku hospodárneho využívania energie a zriadenie, právne postavenie, činnosť a úlohy Fondu na podporu hospodárneho využívania energie.

Ekonomické prostredie

Ekonomické prostredie je determinované predovšetkým cenami palív a energií. Zákonom č. 18/96 Z. z. o cenách boli zavedené dva spôsoby regulácie cien. Pomocou tzv. maximálnych cien (platia pre všetky druhy palív a energie pre domácnosti) a pomocou tzv. vecne regulovaných cien (umožňujú výrobcovi premietať do ceny ekonomicky oprávnené náklady, ako aj primeranú mieru zisku, tento systém sa uplatňuje pre podnikateľskú sféru na trhu so zemným plynom, el. energiou a teplom).

Priemerná cena za dodávku tepla zo systémov CZT sa pohybuje v súčasnosti na úrovni približne 250-260 Sk/GJ (pri združenej výrobe el. energie a tepla vo výške cca 200-250 Sk/GJ, výnimočne aj nižšie, pri monovýrobe tepla v domových, blokových alebo okrskových kotolniach v rozmedzí cca 250-300 Sk/GJ). Maximálna cena za dodávku tepelnej energie pre domácnosti je od 1. 1. 1999 stanovená vo výške 150 Sk/GJ, pričom okresné úrady môžu vykonať zvýšenie tejto ceny maximálne o 50 Sk/GJ. Úhrada nákladov spojená so spracovaním vyúčtovania, nákladov spojených s odčítaním a ošetrovaním meracej techniky je 200 Sk/rok.

Súčasná štruktúra cien zemného plynu nezohľadňuje objektívne podiel skutočne vynaložených nákladov na nákup, prepravu a rozvod plynu pre jednotlivé kategórie odberateľov. Deformované ceny motivujú užívateľov bytov k odpájaniu sa od SCZT a zriaďovaniu individuálneho vykurovania na báze ZP v KBV.

Cena el. energie pre domácnosti tiež nepokrýva náklady na jej zaobstaranie. Cena pri priamom výhrevnom vykurovaní je len cca 0,5 Sk/kWh a taktiež motivuje užívateľov bytov k zriaďovaniu tohto typu vykurovania.

Keďže z uvedených priorít vlády SR v oblasti štátnej politiky zásobovania teplom vyplýva podpora a rozvoj systémov centrálneho zásobovania teplom, je dôležité analyzovať aj východiskový stav týchto zariadení.

Technický stav zariadení SCZT

Z previerok hodnotenia technického stavu zariadení SCZT vyplýva, že na Slovensku je v prevádzke 3143 zdrojov a 2931 odovzdávacích staníc, z ktorých sa dodáva teplo pre BKS na vykurovanie a prípravu TÚV v obytných budovách a objektoch občianskej vybavenosti, ako aj teplo pre priemyselné podniky buď na vykurovanie, resp. na technologické účely. Tieto tepelné zariadenia prevádzkuje 768 prevádzkovateľov. V uvedených zdrojoch je celkovo inštalovaných 8475 kotlov. Rozvinutá dĺžka tepelných rozvodov predstavuje 5474 km, z toho 64 % predstavuje dĺžka primárnych rozvodov a 36 % sekundárnych rozvodov.

Technická úroveň zariadení SCZT zodpovedá ich fyzickému stavu, keď takmer 50 % kotlového parku je starších ako 20 rokov, pričom 20 % kotlov je starších ako 30 rokov. Nedostatočná tvorba vlastných finančných prostriedkov a nedostupnosť lacných úverových zdrojov neumožňuje často ani holú reprodukciu základných prostriedkov.

Faktory negatívne vplývajúce na rozvoj SCZT

Faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú rozvoj SCZT, je možné vidieť predovšetkým v administratívno-obchodnej, cenovej a technicko-ekonomickej rovine.

Hlavný problém spočíva v rozúčtovaní nákladov na ÚK a metodike úhrady nákladov za dodané teplo pre konečného spotrebiteľa. Týka sa to predovšetkým domácností v obytných budovách. Od 1. 1. 1998 kompetencia prešla z MF SR na okresné úrady. Toto opatrenie (spojené s krátením dotácií) vedie k administratívnemu určovaniu cien a pre výrobcov tepla obmedzuje finančné toky do modernizácie a opráv technických zariadení.

Riešenie dotačnej politiky musí v prvom rade vychádzať z podmienky plnej úhrady oprávnených nákladov na výrobu, rozvod a spotrebu v celom reťazci. Dotačné prostriedky musia do tepelného hospodárstva plynúť transparentným spôsobom a svojou podstatou iniciovať znižovanie spotreby. Je potrebné redukovať celoplošné dotácie a prejsť k sociálnym dávkam, resp. k podpore na bývanie pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Dotácia cien tepla pre obyvateľstvo nemotivuje vlastníkov obytných budov k zmluvnému dohodnutiu racionálneho množstva tepla. Vlastník, resp. správca domu prenáša náklady dodávateľa tepla na konečných spotrebiteľov, pričom užívatelia bytu majú veľmi obmedzené technické možnosti na zníženie spotreby tepla hlavne na ÚK.

Decentralizácia výroby tepla v dôsledku odpájania sa odberateľov od systému CZT vyvoláva vážne technické problémy vo všetkých troch subsystémoch, to znamená vo výrobe tepla, tepelných rozvodoch, ako aj v oblasti spotreby tepla.

Najvážnejšou príčinou, ktorá znižuje konkurencieschopnosť SCZT, sú súčasné ceny rôznych druhov energie, ktoré sú zaťažené deformáciou z minulosti, keď sa prostredníctvom nich riešili určité kvázi sociálne aspekty. Ceny palív a energie v súčasnosti neodzrkadľujú skutočné náklady na ich získanie, čo v konečnom dôsledky vedie k plytvaniu s nimi. Okrem rozdielu cien medzi jednotlivými druhmi energie sú diferencie aj v jednotlivých tarifách, keď sa cenami (el. energie a ZP) pre veľkoodber dotuje cena pre individuálnu spotrebu v domácnostiach a podporuje sa tým zriaďovanie individuálnych tepelných zdrojov.

Nástroje na podporu SCZT

Na podporu nevyhnutnej modernizácie a rekonštrukcie tepelných zariadení a s tým súvisiacej kvality zásobovania teplom iniciovala vláda program modernizácie a obnovy. Na projekty obnovy tepelných zariadení dodávajúcich teplo občanom v rámci Programu štátnej účasti pri znižovaní spotreby palív a energie v bytových domoch je vyčlenených zo štátneho rozpočtu každoročne 40 mil. Sk. Podpora je určená aj na znižovanie spotreby tepla v obytných budovách inštaláciou progresívnych riadiacich systémov.

Tomáš Kuča