do nominácií najlepších diel v inom ako anglickom jazyku sú v tejto chvíli ešte aj kandidáti, ktorých navrhli filmové a televízne akadémie Slovenska i Českej republiky. SFTA z minima pôvodnej celovečernej tvorby vybrala podobenstvo Rivers of Babylon režiséra Vladimíra Balca, ČFTA odporučila česko-poľsko-slovensko-francúzsky koprodukčný projekt Je třeba zabít Sekala, ktorý nakrútil Vladimír Michálek. Český zástupca sa zrodil v konkurencii užšieho výberu, kde mu vzhľadom na prvotnú rovnosť hlasov sekundovali Knoflíkáři, Pasti, pasti, pastičky i Postel. Michálek sa uchádza o miesto v súťaži už po druhýkrát, minulý rok ČFTA navrhla jeho film Zapomenuté světlo. Na rozdiel od Svěrákovho Kolju spred dvoch rokov, neskoršieho držiteľa Oscara, sa však do nominovanej päťky nedostal. S Vladimírom Michálkom sme sa porozprávali aj o tohtoročných vyhliadkach na úspech.

Aký je váš pohľad na Sekala s odstupom času? Myslíte si o ňom to isté, čo po dokončení, alebo predsa len čas nahlodal pochybnosti o niektorých detailoch?

"Problém je v tom, že ešte nemám odstup. S tým filmom som neustále, len nedávno sme sa vrátili z cudziny. Od uvedenia v Karlových Varoch ho neustále niekam sprevádzam, ani som nebol schopný byť na všetkých miestach spolu s ním. Takže vôbec nemám odstup a ešte som aj unavený. Veľmi sa teším, keď ho uvidím po takom polroku, a až potom sa ,sprdnem‘."

Aké boli reakcie zahraničných divákov?

"Zaujímavé, lebo sme si mysleli, že je to taký menší buchnát len českej povahe. Ale napríklad vo Francúzsku tvrdia, že je to o Francúzoch, v Nemecku, že o Nemcoch, a v Amerike, že je to o Američanoch. Toto, zaplaťpánboh, asi funguje. Nie je to iba nejaká lokálna téma, ale všeobecná, a tak ju ľudia prijímajú."

O vašom filme sa zvykne hovoriť, že nie je komerčný, ale veľkolepá promotion asi svedčí o niečom inom. Takmer všade projekciu sprevádza hneď niekoľko členov štábu…

"Nemám rád delenie filmov na komerčné a nekomerčné. Všetky u nás vznikajú ťažko, v náročných podmienkach a myslím si, že ani tento sme nerobili s cieleným zámerom. Nikto podľa mňa nepremýšľal, či bude komerčný. Skôr išlo o snahu, aby sa naň dalo pozerať. Človek pri filme strávi dva-tri roky života a to nie je málo. Keď robíte čokoľvek - kabát, topánky alebo auto - chcete, aby to bolo dobré. To je moje hľadisko a ani teraz som nemyslel na to, či sa bude film divákovi páčiť. Už keď po prvýkrát čítate scenár, musíte sa rozhodnúť, či do toho idete, alebo nie. Je to však iba prvá eliminácia. Nikdy neodhadnete, či na to divák príde do kina."

Svojho času ste prezradili, že Křižanov scenár sa vám dostal do ruky práve vo chvíli, keď ste nemali na inkaso.

"Vždy mi to tak vychádza. Nerobím pravú komerciu - nie zo zásady, ale jednoducho ju nerobím. Kým priputuje nový scenár, alebo kým mám hotový nejaký svoj, s honorármi som poľahky ,na suchu‘."

Dokážete si zatipovať, akú bude mať dnes Sekal nominačnú šancu?

"V októbri dostal v Los Angeles cenu kritiky a mal tam veľmi dobré ohlasy, ale toto nedokážem odhadnúť. Tlak je obrovský, navyše, Sekal nemá v Amerike svojho veľkého distributéra. Prišiel tam neskoro, všetci už mali vybraté svoje ,kone‘ a teraz už iba čakajú na nominácie. Reakcie by teda boli dobré, no v tejto otázke som osobne skeptický. Je veľké množstvo dobrých filmov, veľa z nich tam má obrovskú finančnú podporu, takže keby bol Sekal nominovaný do prvej päťky, bol by to úžasný úspech. Ja však naň príliš neverím."

Na tlačovke v Karlových Varoch - možno ste sa na tú poznámku aj urazili…

"To vôbec nie, dobre si to pamätám…"

…som vám povedal, že niektoré pasáže mi pripomínali americký film. Nie v akomsi zavďačovaní sa vkusu publika, ktoré by sa vám možno teraz v Amerike hodilo, ale skôr v takmer postmodernom závere, odlišujúcom sa od zvyšného klasického obsahu. Pripúšťate teraz istú, možno nevedomú, kalkuláciu?

"Ten film skutočne vyzerá ako staromódny, ale v podstate je moderný. Štýl a forma rozprávania sú súčasné, akurát nie vizuálne rýchle. V každom svojom filme skúšam iný prístup, každá látka ponúka inú možnosť rozprávania. Tu som si myslel, že by príbeh mohol mať rýchly vnútorný ťah. Dosť som experimentoval s hudbou, so zvukom. Viaceré veci, ktoré boli v scenári, vo filme nie sú. Boli tam pasáže, ktoré ešte oveľa viac opisovali. A aj teraz viem o mnohých miestach, ktoré sa mohli robiť inak. Ale jedna vec je zaujímavá - ten scenár v sebe nesie veľmi zvláštnu, hlbokú rafinovanosť. Na prvý pohľad sa zdá miestami polopatistický, no v okamihu, keď jednu vec vyhodíte, zrúti sa celá stavba. Má jednoducho prazvláštnu rafinovanosť Křižana, je vystavaný na tvrdých základoch. Pokúsil som sa nakrútiť iné veci, o ktorých som si myslel, že zaberú, ale potom to nefungovalo vôbec. Každý svoj film beriem ako pokus a poučenie z minulých chýb. Skúšam, čo funguje a čo nie. To si človek neoverí teoreticky. Musí si ,natĺcť hubu‘."

V čom ste tentoraz využili poučenie z predchádzajúcich filmov?

"Napríklad už v samotnej príprave. Najhoršie je niečo nechať dospieť do fázy, keď si poviete, že to nejako dopadne. Nič sa nesmie nechať na náhodu a príprava sa veľmi vyplatila. Ďalšie veci som využil z hľadiska postupu, rytmu, montáže deja a tak podobne."

Vo vašich filmoch sa čoraz viac vyjasnieva. Zatiaľ čo Ameriku zahaľovali ponuré bizarné kulisy a na Polívku v Zapomenutom světle neustále pršalo zo zamračenej oblohy, Sekal sa prechádza po slnkom zaliatej dedine. Za každým striedaním svetla a tmy však cítiť rovnakú drámu. Čo na jej výstavbu potrebujete, ak nezávisí od vonkajších vplyvov?

"Dráma je drámou, keď zdanlivú obyčajnosť a nenápadnosť základného vývoja rozpúta samotná latentnosť. Hlúposť, zlo, demencia, čo sú prvky všadeprítomné. Číhajú na nás ako vírus. Keď ste zdravý a silný, nemáte šancu naň ochorieť, ale v slabosti po únave na vás ihneď skočí. Zaujíma ma latentná prítomnosť niečoho, čo striehne okolo nás a dokáže ohroziť krehkosť života. Z toho mám strach. Som obozretný pred ľuďmi, ktorí tento vírus so sebou nesú. A dúfam, že moje filmy to isté prenášajú na diváka. Chcem ho upozorniť, aby si dal ,bacha‘."

Určite ste si opäť zvýšili latku náročnosti na scenár, takže kto vám v stave núdze napíše ďalší?

"Budete sa smiať, ale už som si ho napísal sám. Spolu s Jáchymom Topolom sme zadaptovali jeho román Anděl. Bude to veľmi autobiografické, tvrdé a temné, ale hovorím tomu veselá depresia. Keď pánboh dá, chcel by som začať s nakrúcaním tento rok na Vianoce."

A napokon - aké teda bude dnešné popoludnie?

"Určite ho nebudem merať tým, či dostanem, alebo nedostanem Oscara. Je to síce velikánske ocenenie, ale musí to byť zhoda mnohých náhod a veľké šťastie. Teším sa, keď si môj film nájde diváka. Potom už žije sám."

DALIBOR HLADÍK