Pred divákmi sa pokusne hráva už od polovice januára a túto nedeľu by mala byť prvá slávnostná premiéra. Pre speváčku Báru Basikovú to bude už druhá veľká muzikálová skúsenosť.

Naposledy sme sa videli na derniére muzikálu Jesus Christ Superstar, ktorú ste všetci oplakali. Útechou vám bolo, že štartujú práce na Rusalke a mnohí z ansámblu sa pri nej stretnete. Splnili sa vaše očakávania?

"Taká konštelácia hviezd, aká bola pri Ježišovi, sa asi už nemôže zopakovať. Výnimočná bola doba, v ktorej vznikal, ľudia, ktorí sa zišli, i dielo samotné. Každý ďalší muzikál to mal veľmi ťažké, lebo Ježiš nasadil latku vysoko. Ale v prípade Rusalky je tu tiež toľko dôležitých momentov, že mi to občas ježišovské časy intenzívne pripomína. Ale až budúcnosť ukáže, či je to naozaj porovnateľné."

Po prvý raz ste pracovali so slovenským režisérom Jozefom Bednárikom.

"Je to úžasný človek. Má v sebe neuveriteľný potenciál invencie, energie, sily. Dokáže z každého vydolovať maximum. Fascinovalo ma, ako bol perfektne pripravený na každú skúšku. Dokonale poznal partitúru, každé slovo, notu a pre každého člena súboru mal jeho rolu detailne premyslenú. Pracoval veľmi precízne a intenzívne a na predstavení to aj poznať. Myslím si, že po režijnej stránke je inscenácia zvládnutá fantasticky."

Ako vám vyhovovali jeho metódy? Je to človek veľmi impulzívny, svojský. Jeho herci ho zväčša milujú, no niektorí priznávajú, že kým ho dokonale spoznali, niekedy ich svojím temperamentom dohnal až k slzám.

"Mne vyhovoval. Obdivujem ho a bola som ochotná urobiť preňho čokoľvek. Rolu Rusalky beriem veľmi vážne, takže som bola pripravená a ochotná všetko jej obetovať, splniť Bednárikovi akékoľvek želanie. A vždy ma potešilo, keď sa mi niečo podarilo urobiť tak, ako si to predstavoval."

Žiadne strety dominantných osobností neboli?

"Málokedy a nikdy v podstatných veciach. Tam sme si absolútne porozumeli."

Kto vlastne ako prvý prišiel s nápadom spracovať Dvořákovu operu ako muzikál?

"Autorom projektu je Michael Prostějovský, ktorý nápad nosil v hlave niekoľko rokov. Po prvý raz mi ho ponúkol v deväťdesiatom šiestom, ale kým som kývla, chcela som podrobne poznať jeho hudobné a vizuálne predstavy. Zaujímala ma jeho predstava o transformácii opery na muzikál, pretože to sa dá spraviť mnohými spôsobmi. Spočiatku sme sa rozprávali len o nahrávke, ktorá sa na jeseň roku 1997 skutočne zrealizovala. Až potom sme sa začali baviť aj o divadelnej verzii. Začali sme uvažovať o muzikáli, o tom, kde by sa uvádzal. S nápadom postaviť pre Rusalku špeciálne moderné muzikálové divadlo prišiel môj manžel."

Aký máte vzťah k Rusalke ako k opere?

"Veľmi kladný. Samozrejme, dobre som ju poznala, už ako dieťa som ju videla nespočetne veľa ráz. A niektoré árie som dokonca aj spievala, pretože v ľudovej škole umenia som študovala klasický operný spev."

Ako ste znášali útoky, že muzikálom idete znesvätiť klasiku?

"Rátali sme, že sa ozvú aj takéto hlasy, od začiatku nám bolo jasné, že nám to len tak jednoducho neprejde. Ale mali sme dostatok argumentov, že, preboha, nikto nechce znesvätiť klasickú Rusalku. Tá si ďalej bude žiť svojím životom a ďalej sa uvádzať v klasickej podobe. My len vedľa nej urobíme inú verziu a myslím si, že týmto spracovaním môžeme niektorým ľuďom priblížiť aj tú klasickú verziu. Opera je predsa len žáner náročný a nemôže ho počúvať každý, kým muzikál je žáner pre všetkých. Dbali sme na citlivý kultivovaný prístup, aby charakter opery, jej myšlienky i melódie zostali zachované. A myslím, že sa to podarilo, akurát árie dostali formu pesničiek a niektoré pasáže sa poskracovali. A dokonca si myslím, že tí, ktorí prídu na muzikál, budú zvedaví aj na operu. Ako sa to stalo napríklad pri Formanovom Amadeovi. Od uvedenia filmu sa veľa ľudí začalo zaujímať o Mozarta, kupovať si cédečka, chodiť na opery, koncerty…"

Aké sú reakcie prvých divákov?

"Spočiatku sú ľudia trochu zaskočení. Už samotný divadelný priestor je totiž netradičný. Dej je nabitý tanečnými, speváckymi výstupmi, je tu veľmi veľa vizuálnych efektov. Diváci sú najprv prekvapení, ale to je v poriadku, chceli sme urobiť niečo, čo tu ešte nebolo. Ale na záver máme zatiaľ veľké aplauzy."

Od derniéry Ježiša ste mali veľkú divadelnú pauzu. Aké to bolo po viac ako pol roku znova stáť na javisku? Mali ste pocit, že ste znovu na začiatku alebo z vás roky strávené s minulým muzikálom spravili profesionálnu herečku?

"Pre všetkých to bol veľmi významný deň. Nielen pre samotné predstavenie, ale že sme prelomili bariéru neustálych odkladov, čakania na kolaudáciu a konečne mohli začať hrať. Preto bolo prvé predstavenie pre nás všetkých veľkým zlomom. Bolo to veľmi silné a všetci sme odovzdali maximum. A čo sa mňa týka, mala som obrovskú trému, ale aj obrovskú chuť."

BARBORA DVOŘÁKOVÁ