Daytonská dohoda, ktorá v roku 1995 konečne priniesla nádej na mierové riešenie situácie v Bosne, sa Brčka netýka. Snaha zahrnúť aj problematiku tohto dôležitého strategického mesta na rieke Sáve do mierových dohôd totiž v istom bode začala ohrozovať dosiahnutie mierovej dohody samotnej, a tak bol pokus vyriešiť štatút Brčka odložený na neskôr.
Toto mesto, ktoré dobyli srbské sily na konci vojny, pôvodne obývali najmä Chorváti a Moslimovia. "Brčko je mikrokozmom Bosny a Hercegoviny," hovorí americký vyslanec Robert Farrand, pod ktorého správou je dnes územie mesta. "Ak sa nám podarí uspieť v Brčku, dokážeme uspieť kdekoľvek - ak nie, strach a obavy sa pomaly začnú šíriť aj na iných miestach krajiny."
Pre Srbov má mesto doslova životný význam. Jeho územím prechádza najužšia, iba 5- kilometrová spojnica medzi západnou a východnou časťou Republiky srbskej. Mnohí srbskí radikáli snívajúci o "veľkom Srbsku" sa netaja tým, že sú kvôli Brčku ochotní opäť začať vojnu. Dnes 60-tisícové Brčko síce na prvý pohľad vyzerá pokojne, ale miestni predstavitelia netaja, že so začatím viedenských rokovaní o ďalšom osude mesta rastie aj nervozita obyvateľstva.
"Ak Brčko nepripadne Srbom, bude to znamenať ďalšiu vojnu," tvrdí mladý muž srbskej národnosti. A Iľja Vitanovič, ktorého syn zahynul vo vojne, s ním súhlasí: "Naše deti zomierali za srbský štát, takže Brčko by malo zostať súčasťou Republiky srbskej." Obaja muži patria k 25 tisícom Srbov, ktorí dnes žijú v meste, pričom z bývalej menšiny sa pomaly stáva väčšina. Moslimovia, ktorí predtým v Brčku žili, sa vracajú len pomaly a s obavami. "Chcela som sa opäť nasťahovať do bytu, v ktorom som predtým žila, ale srbská rodina, ktorá tam teraz býva, mi nedovolila ani sa priblížiť," tvrdí Kunič Zumretaová.
Aj tí obyvatelia mesta, ktorí nie sú vo svojich názoroch až takí radikálni, tvrdia, že konečné riešenie postavenia Brčka by konečne mohlo prispieť k odstráneniu neistoty, v ktorej žijú. Brčko totiž patrilo k najvýznamnejším riečnym prístavom a bolo tradičným obchodným centrom krajiny. Dnes sa tu nezamestnanosť pohybuje okolo 70-80 percent. "Toto mesto pomaly zomiera, pretože každý iba čaká na výsledok arbitráže," vysvetľuje situáciu zástupca primátora Ivan Krndelj, ktorý v miestnom zastupiteľstve reprezentuje hlasy chorvátskych voličov.
(REUTERS, r)
