zhruba o štyri percentá viac ako pred štyrmi rokmi. Pre sociálnych demokratov sa rozhodlo 39,4 percenta voličov, čo je síce o 1,5 viac než v roku 1995, ale zdrvujúcu porážku utrpel ich koaličný partner - Strana zelených. V tejto spolkovej krajine, kde Zelení prvýkrát vstúpili do krajinskej vlády v roku 1987, stratili viac ako tretinu svojich voličov a môžu počítať so 7,2 percenta hlasov. Straty zaznamenali tiež slobodní demokrati (FDP), ktorí získali 5,1 percenta hlasov. Ak by sme sa na hlasovanie pozreli z hľadiska koaličných zoskupení, tak súčasná vládna koalícia SPD a Zelených by získala 46,6 percenta a opozícia (CDU/CSU a FDP) 48,5 percenta hlasov. Aj samotná volebná účasť bola pritom na nemecké pomery nízka - 66 percent.

V Hessensku bude teda najbližšie štyri roky s najväčšou pravdepodobnosťou vládnuť koalícia kresťanských a slobodných demokratov, ktorá bude mať tesnú väčšinu dvoch hlasov v krajinskom sneme vo Wiesbadene. Keby k podobnej koalícii došlo, znamenalo by to pre červeno-zelenú spolkovú vládu stiesnenú situáciu v dolnej komore Bundestagu, v Spolkovej rade, kde by pri súčasnej situácii stratili vládne strany dvojtretinovú väčšinu.

Výsledok volieb zrejme ovplyvnili dva faktory: neúspechy spolkovej vlády, ktoré poznačili prvých sto dní od nástupu k moci, a to, že väčšina Nemcov odmieta návrh bonnského kabinetu na dvojité štátne občianstvo. Túto reformu odmieta CDU, ktorá len v Hessensku získala pre svoj postoj viac než pol milióna podpisov. Niekoľko sociálnodemokratických politikov sa však už vyjadrilo, že pre SPD z volieb v Hessensku vyplýva poučenie neprikladať v budúcnosti taký veľký význam extrémnym požiadavkám Zelených a presadzovať tradičné sociálnodemokratické hodnoty v rámci ďalších krokov spolkového kabinetu. Isté je, že či už sa v Hessensku vláda zmení, alebo nie, budú mať voľby patričný dopad aj na ďalších päť tohtoročných volebných kampaní do krajinských snemov.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)