V súvislosti s odvolaním núteného správcu v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., Bratislava, sú v posledných dňoch verejnosti prezentované viaceré, viac či menej podložené názory a dohady. Keďže niektoré z nich sa dotýkajú aj mojej osoby, rád by som do tejto diskusie vniesol niekoľko faktov.

PREČO PADLA IRB

Pretože v ekonomických a politických kruhoch, ako aj v širšej odbornej verejnosti pretrvávajú rôzne názory na dôvody pádu IRB, a. s., považujem za potrebné pomenovať skutočné príčiny súčasného stavu v tejto banke.

Prvotnou príčinou pádu IRB nie je, ako sa mnohí domnievajú, kvalita, respektíve nekvalita úverového portfólia banky. Pád spôsobila kríza likvidity, ktorej prejavom bola neschopnosť banky vyplácať svoje záväzky, hlavne veriteľov na základe ich žiadostí o vyplatenie vkladov. To bolo spôsobené nasledujúcimi udalosťami.

Na verejnosť prenikla správa, že banka sa za nejasných okolností stala v podstate zo dňa na deň súkromnou inštitúciou, hoci predtým bola stále prezentovaná ako inštitúcia kontrolovaná štátom. Podľa zákona môže jedna osoba alebo skupina navzájom prepojených osôb nadobudnúť kontrolu nad podielom väčším ako 15 % na základnom imaní banky len na základe povolenia NBS. V tomto prípade nielenže došlo k prekročeniu tejto hranice kooperáciou viacerých subjektov, ktorých vlastnícka štruktúra v pozadí jednoznačne poukazovala na spoločného majiteľa, ale dokonca na valnom zhromaždení IRB sa jeden z akcionárov, prináležiacich do tejto skupiny, prezentoval podielom vyšším ako 15%, samozrejme, bez udelenia súhlasu Národnou bankou. Je však pravdou, že legislatíva vôbec nerieši, ako postupovať v prípade, ak akcionár takýto limit prekročí.

Takto bola nepovoleným spôsobom vykonaná zmena kontroly nad IRB nad bankovou inštitúciou, ktorá stojí a padá na dôvere širokej bankovej klientely. Takáto zmena vlastníctva bola prvou ranou, zďaleka však nie poslednou.

Po zmene vlastníctva nastala v krátkom čase výmena časti manažmentu banky. Vďaka "transparentnosti" nového manažmentu sa táto výmena udiala na očiach médií, pričom komentáre k tejto udalosti neboli práve pozitívne. Každá informácia o banke, ktorá je negatívna, má úzky vzťah k banke. Na rozdiel od ostatných dvoch veľkých bánk boli klientmi IRB najmä uvedomelejší vkladatelia, predovšetkým podnikatelia, ktorí jasnejšie a rýchlejšie vnímajú informácie takéhoto charakteru a aj sa nimi riadia. Odliv vkladov pokračoval.

Ďalším úderom bolo rozhodnutie slovenského parlamentu o zastavení vyplácania majetkovej ujmy IRB v súvislosti s úverom na bytovú výstavbu. Na úver sa vzťahoval špeciálny úrokový režim, keďže úver bol poskytnutý bytovým družstvám na 30 až 40 rokov pri úrokovej sadzbe 1%. Národná banka bola zaviazaná požičiavať na financovanie predmetného úveru redistribučný úver za cenu diskontnej sadzby. Tak vznikal rozdiel, ktorý bol zákonom zaviazaný ročne dorovnávať štátny rozpočet. Parlament potreboval optimalizovať štátny rozpočet, a tak jedna z prvých vecí, ktorú urobil, bolo odsúhlasené zrušenie vyplácania majetkovej ujmy. Z pohľadu akcionárov banky ide o retroaktívne rozhodnutie, poškodzujúce hodnotu ich akcií, keďže toto rozhodnutie má na hospodárenie banky vplyv ročne v objeme niekoľko sto miliónov korún. Celá záležitosť bola okamžite medializovaná, a tak mohol začať úpadok banky skoro v priamom prenose.

Pokiaľ hovoríme o úverovom portfóliu, je potrebné spomenúť úver na výstavbu Mochoviec. Zakorenila sa predstava, že tento úver je nebonitný a predstavuje riziko pre hodnotu aktív banky. Pravdou však je, že tento úver je strategickou štátnou záležitosťou, lebo dlžníkom sú priamo Slovenské elektrárne, a kto by sa úveru zmocnil, má silný nástroj na vyvíjanie tlaku na Slovenské elektrárne. V princípe nie je problém uvedený dlh sekuritizovať, a tak zlikvidovať. Jeho bonita je spochybniteľná len v prípade, že niekto začne spochybňovať bonitu Slovenských elektrární ako takých.

Poslednou zložkou úverového portfólia banky sú bežné úvery poskytnuté najmä strednej podnikateľskej komunite. Z veľkej časti sú aj tie zaradené do kategórie klasifikovaných úverov. Napriek tomu, že všetky úvery prechádzali schvaľovacím procesom na rôznych stupňoch riadenia, objavili sa viaceré prípady poskytnutia úverov, na ktoré nemali príslušní zamestnanci IRB oprávnenie. Riešilo sa to rôznym spôsobmi: od bežných opravných prostriedkov až po trestné oznámenia. O najzávažnejších priestupkoch a podozreniach bola informovaná finančná polícia, funkcionári NR SR i vlády. V každom prípade pripisujem stav tejto časti úverového portfólia hektickému obdobiu a predovšetkým potrebám ekonomického prostredia, ktorým bolo vytvorenie podmienok pre úspech malej a veľkej privatizácie, nedostatočnej legislatíve v oblasti ochrany veriteľov, ako aj pionierskym chybám v zárodku vzniku bankového a finančného trhu v našej krajine.

Pre úplnosť je treba uviesť, že ja osobne som žiadny úver neposkytol a ani som na príslušných pracovníkov a funkcionárov banky v žiadnom prípade poskytnutie úveru nepožadoval.

MÔJ VZŤAH K J&T

J&T Finance group, a. s., je spoločnosťou holdingového typu s prioritným zameraním na privátne a investičné bankovníctvo. Pôvodnými zakladateľmi spoločnosti v roku 1994 bol môj syn a jeho spoločník. V súčasnosti sú majiteľmi fyzické osoby /cca 20 000/ a domáci, ale aj zahraniční inštitucionálni investori. Po mojom odvolaní z funkcie v IRB som bol zvolený za prezidenta skupiny J&T Finance Group.

Faktom je, že jednotlivé spoločnosti zo skupiny J&T boli pri viacerých príležitostiach klientom IRB. Všetky tieto vzťahy boli postavené na vysoko transparentnej úrovni a vždy na efektívnom alebo nadštandarnom finančnom efekte pre IRB. Ako prezident skupiny J&T prehlasujem, že ani v jednom prípade nedošlo k zvýhodneniu J&T voči ostatným klientom banky, ako ani k neprimeranému riziku zo strany banky pri jednotlivých operáciách. J&T nemá žiadne záväzky voči IRB.

Skupina J&T bola 8,5-percentným akcionárom IRB a nikdy sa netajila snahou získať významnejšiu kontrolu nad bankou, avšak neúspešne. Svoje zámery na poli bankovníctva realizovala spoločnosť nakoniec na pôde iného bankového ústavu.

V súčasnosti sa spoločnosť J&T Finance group zamerala na predloženie návrhu na reštrukturalizáciu IRB. Učinila tak distribúciou materiálu medzi významných predstaviteľov ekonomickej a politickej komunity s obsahom, ktorý zdôvodňoval nutnosť reštrukturalizovať banku bez zníženia základného imania, ako aj v hrubých rysoch popisoval schému takejto operácie. Hlavným argumentom proti súčasným snahám urýchleného zníženia základného imania a následného vstupu zahraničného investora je povinnosť skutočne odborne pristúpiť k posúdeniu situácie v banke a až následne prijať opatrenia až tak tvrdého charakteru, ako je zníženie základného imania. Pravdepodobne práve tu sa skrýva dôvod, prečo boli moja osoba a mojím prostredníctvom aj J&T krivo obvinené z tunelovania IRB, a. s., aby následne bolo našej skupine zabránené vplývať na rozhodovací proces v otázke ďalšieho vývoja v tejto banke. Uvedomme si, že ak by mal investor v súčasnosti vstúpiť do IRB tak, aby kontroloval majoritu, musí navýšiť základné imanie minimálne o 3,001 mld Sk, a to by kontroloval len 51%. Ak sa však potenciálnemu investorovi podarí "prelobovať" zníženie základného imania na 1 mil. Sk, tak na vstup a prebratie kontroly na 99% hlasovacích práv mu stačí investovať 500 mil. Sk. Mediálny útok existenciu takéhoto tlaku potvrdzuje.

AKÁ JE MOTIVÁCIA J&T?

Všemožne, personálne, odborne a aj fi- nančne napomôcť takej reštrukturalizácii IRB, ktorá zabezpečí spravodlivý a ekonomicky prijateľný vývoj hodnoty akcií, ktoré J&T vlastní alebo spravuje na účte svojich klientov. Ten istý plán majú, predpokladám, tisícky drobných vlastníkov akcií a mali by ho mať FNM, ktorý zastupuje štát, a Slovenská poisťovňa ako súčasní najväčší akcionári. Ak si myslíte, že majú takýto zámer aj vlastníci akcií, ktorých predstavitelia boli nepovoleným najväčším akcionárom v poslednom období činnosti banky, ste na omyle, pretože táto skupina stihla väčšinu akcií banky zakotviť do sprostredkovaného vlastníctva samotnej IRB, a. s., prípadne iných finančných inštitúcií.

Motto nášho spomínaného distribuovaného materiálu, ktorý pravdepodobne vyvolal inkriminovanú správu v médiách, znelo: "Nenechajme zahynúť, čo sme sa nepokúsili zachrániť."

To hovorím ako človek, ktorý Investičnú a rozvojovú banku, a. s., budoval od úplných základov, ktorý je doteraz jej drobným akcionárom a ktorý nechce dopustiť jej likvidáciu.

ING. JOZEF TKÁČ

Autor bol v rokoch 1993 až 1996

prezidentom IRB, a. s.