aktív NBS F. Szulényi. V obchode podľa informácii SME slovenská centrálna banka figurovala v úlohe nákupcu korún, čo by sa vzhľadom na spotovú valutu transakcie (na devízovom trhu sa obchody vyrovnávajú dva dni odo dňa ich realizácie) malo už dnes, prípadne zajtra potvrdiť, alebo vyvrátiť v podobe prílevu korunovej likvidity do bankového sektora. "Postupovali sme presne v súlade s deklarovanými zásadami, podľa ktorých môže centrálnu banku osloviť so žiadosťou o nákup alebo predaj slovenskej meny ktorákoľvek domáca obchodná banka pri splnení jedinej podmienky - minimálny objem transakcie musí byť 15 miliónov amerických dolárov, resp. rovnaké množstvo eura. Ďalší postup je jednoduchý - príslušná banka ponúkne cenu a my ju buď akceptujeme, alebo nie," zdôraznil v tejto súvislosti. Od prechodu koruny na plávajúci kurz 1. októbra 1998 sa podľa Szulényiho na NBS so záujmom o priamy obchod na devízovom trhu obrátili viaceré komerčné bankové domy, vždy však išlo výlučne o technické otázky, či konzultácie. "Konkrétna ponuka pri splnení našich kritérií sa po prvý raz objavila až minulý týždeň. Akceptovali sme ju," povedal a dodal: "Vzhľadom na skutočnosť, že cenu obchodu ponúkala jedna z komerčných bánk a nie NBS, v žiadnom prípade nešlo o našu intervenciu v prospech posilnenia alebo oslabenia slovenskej koruny. Bol to len prvý z obchodov, možnosť realizácie ktorých sme avizovali ihneď po prechode koruny na plný floating." V predchádzajúcom kurzovom režime bola koruna viazaná na menový kôš zložený z nemeckej marky (60 %) a amerického dolára (40 %) s možnosťou fluktuácie v pásme +- 7 % od svojej centrálnej parity. NBS pritom bola na svojom devízovom fixingu povinná nakupovať, resp. predávať slovenskú menu na požiadanie podľa dopytu, resp. ponuky komerčných bánk, a to za kurz stanovený s prihliadnutím na aktuálny kurz koruny na trhu o 11.30 SEČ so spreadom (rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou) 0,25 %.