Hosťom svetovej premiéry nového celovečerného projektu Praha očima.., do ktorého päť poviedok o živote v českej metropole nakrútili Artemio Benki, Michaela Pavlátová, Martin Šulík, Petr Václav a Vladimír Michálek, bol na filmovom festivale v holandskom Rotterdame iba prvý z tvorcov - Francúz Benki, žijúci v Prahe. A tak sa hviezdou českého festivalového večera stala veľvyslankyňa ČR v Haagu, riaditeľ tamojšieho Českého centra Jaroslav Kantůrek, riaditeľka Telexportu Denisa Štrbová a šéf distribučnej firmy Cinemart Jan Jíra. Do Rotterdamu nepricestoval ani režisér Tomáš Vorel, ktorého film Kouř bol uvedený v rámci sekcie Desať rokov po páde múra. Ospravedlnil sa dva dni pred akciou. Práve po premietaní jeho filmu nasledovala spomínaná slávnostná recepcia. Absurdné správanie Východoeurópanov bolo však zjavné nielen z českého "bojkotu". Festival, ktorý sa skončí zajtra vyhlásením výsledkov hlavnej súťaže, zorganizoval aj panelové diskusie, kde sa rekapitulovala situácia východeourópskych kinematografií. Stredoeurópania neprišli na ruský panel a Rusi sa otočili chrbtom k panelu stredoeurópskemu. "Dezintegrácia východnej Európy pokračuje," poznamenala filmová teoretička Dina Iordanová. Ale nie je zasa tak úplne zle. Zástupcovia niektorých postkomunistických krajín ohlásili rastúci záujem domácich divákov o národné filmy, v Poľsku nárast počtu kín, v Srbsku dosiaľ nebývalý počet medzinárodných cien, ktoré zbierajú režiséri Emir Kusturica, Goran Paskaljevič a Srdjan Dragojevič. A Česi nezabudli pripomenúť svojich "Koljov a Knoflíkářov".

Ruská debata bola smutná ako väčšina ruských filmov. Tvorcovia sa sťažovali, že v Rusku je "zničená ilúzia komunistickej i kapitalistickej spoločnosti". V predtým kvitnúcej kinematografii je dnes takmer nemožné nakrútiť film za viac ako v prepočte desať miliónov korún a súčasní filmári sú považovaní za fanatikov. "Filmová produkcia a distribúcia sú v troskách," povedal ruský filmový kritik Sergej Lavrentev. "Chýba nám mainstream, filmová zábava. Nemáme avantgardu, pretože nám chýba garda - čiže filmári, ktorí nakrúcajú filmy pre masu ruských divákov. To neexistuje." V Rusku sa dosiaľ ostro oddeľujú filmy umelecké a zábavné. "V Moskve sa na film dívajú ako na produkt, v Petrohrade v ňom vidia umenie," uviedol režisér Vjačeslav Sorokin. Niektorí filmári sa snažia nájsť cestu medzi obidvoma pólmi a nakrúcať umenie stráviteľné pre ľudí. To však ostro odmietol tadžický režisér Jamšed Usmonov: "Filmári v Moskve sa dali na biznis a zaujíma ich, ako si filmom zarobia na byt. My sme však umelci. Tarkovskij takisto nenakrúcal mainstream. Ja budem robiť filmy, ktoré sa páčia mne. Nemá cenu dbať na obecenstvo. A keď na také filmy nebudú peniaze, budem predávať ovocie alebo stoličky."

RADOVAN HOLUB,

Rotterdam

(Autor je stálym spolupracovníkom SME.)