AMMÁN (ČTK, REUTERS, BBC, r) - Najdlhšie vládnuci muž na Blízkom východe, dobrý spojenec Izraelu i arabských krajín považovaný za záruku umiernenosti a stability v regióne známom tyraniou a nepredvídateľnosťou, jordánsky kráľ Husajn, sa včera vrátil z americkej kliniky Mayo do svojej vlasti, aby tam strávil posledné hodiny svojho života.
Keď ako 18-ročný zaujal kráľovský trón (1953), v Británii ešte úradoval Winston Churchill, práve zomrel Stalin a studená vojna prehlbovala priepasť medzi Východom a Západom. Na Blízkom východe v tom istom čase arabský svet zbrojil proti mladému židovskému štátu. Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1946 bol Husajn tretím panovníkom Jordánska z dynastie Hášimovcov, ktorí svoj pôvod odvodzujú priamo od proroka Muhammada. Po svojom chorom otcovi prevzal zaostalý púštny štát takmer bez priemyslu a s veľkou nevzdelanosťou, z ktorého za 45 rokov urobil jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín v regióne. V 50. rokoch, v čase, keď bolo vzmáhajúce sa panarabské hnutie vtiahnuté do sféry sovietskeho vplyvu, on sám sa orientoval na USA. Zdráhavý postoj Jordánska v "šesťdňovej vojne" v júni 1967, v ktorej Izrael obsadil aj dovtedy jordánsky západný breh Jordánu a východný Jeruzalem, vysvetľoval ako voľbu medzi "zlým a ešte horším". V 70. rokoch mal doma problémy s Palestínčanmi, počas nepokojov v septembri 1970 prišlo o život 3000 ľudí. V roku 1974 však uznal Organizáciu za oslobodenie Palestíny ako jedinú legitímnu organizáciu Palestínčanov. V júli 1988 zrušil právne a správne styky so západným brehom Jordánu a vzdal sa vplyvu na tomto prevažne Palestínčanmi obývanom území obsadenom Izraelom. Kvôli "arabskej jednote" sa vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991 postavil na stranu Iraku.
Bývalý sveták, ktorý sa v mladosti pohyboval medzi Monte Carlom, Parížom a New Yorkom, sa narodil 14. novembra 1935 v Ammáne. Študoval v Egypte, na britskej univerzite v Harrow a na preslávenej kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste. Ako pätnásťročný zažil zavraždenie svojho starého otca, kráľa Abdulláha v jeruzalemskej mešite Al-Aksá. Sám Husajn sa vtedy len zázrakom zachránil, keď sa guľka palestínskeho strelca odrazila od vyznamenania na jeho hrudi. Prežil aj niekoľko ďalších pokusov o atentát zo strany izraelského Mossadu, sýrskych agentov a palestínskych teroristov. Bol štyrikrát ženatý a mal 11 detí a jednu adoptívnu dcéru. Z jeho druhého manželstva s Angličankou Toni Gardinerovou, ktorá prijala arabské meno Múna, pochádza aj následník trónu Abdulláh. Husajn ho osobne určil ako svojho nástupcu v januári počas svojho posledného pobytu vo vlasti, po ktorom sa musel vrátiť na kliniku do USA. Jeho poslednou manželkou bola od roku 1978 Američanka Elizabeth Halabyová, kráľovná Núr.
