Budova horí, požiarnici pobehujú a hasia, ako vedia, dochádza im voda, na ľavom schodisku sa dusí požiarnik Jožko, lebo nedával pozor na školení, je však šéfov synovec a Jožko tak zbožňuje požiarnickú uniformu, na pravom schodisku sa háda Ivan s Ferkom, či je lepší penový alebo práškový hasiaci prístroj a nábytok vo vedľajšej miestnosti medzitým zhorel tiež, páchateľ Vlado sa smeje v bare oproti a bezočivým slovníkom kritizuje postup požiarneho družstva, nemálo divákov mu drukuje a kritizuje požiarnikov, hoci sami nezabránili Vladkovi zapáliť oheň a nechali ho odísť do bezpečia ulice.
Asi tak vyzerá Slovensko v predvečer sto dní vlády M. Dzurindu. Novej koalícii sa podarilo nemálo (aj spochybniť): prijala programové vyhlásenie vlády (hoci s ťažkosťami okolo hlasovania jedného ministra a jedného poslaneckého klubu), schválila zákon o priamej voľbe prezidenta (hoci sa čudesne dohodla na spoločnom straníckom kandidátovi), prijala ekonomický balíček (hoci neurčila jeho záväzné termíny), úprimne rokuje o prijatí do NATO a EÚ (hoci koketuje s Ruskom a nevie sa zbaviť jedného obranného systému a energetickej závislosti), nahradila mnohých diletantov mnohými odborníkmi (hoci koaličné obsadzovanie postov stále nie je výnimkou), usiluje sa o verejnoprávnosť elektronických médií (hoci jednému riaditeľovi nedala šancu obstáť v konkurze a druhý nám personálnym obsadením 28. poschodia urobil hanbu aj za veľkou mlákou), chce si to rozdať s organizovaným zločinom (ale vyrovnať sa s niektorými ochrankami jej robí problém), atď., atď.
Je to vláda, ktorá je jednoznačne lepším riešením, ako tá predchádzajúca a možno aj všetky predchádzajúce - začína však konať v čase a situácii jednoznačne horších, aké mali k dispozícii tie predchádzajúce. A niekedy sa na to spolieha - častejšie, ako by bolo vhodné, a najmä v personálnych otázkach. Je to vláda, ktorá je nebývalo široká z hľadiska politického spektra - je to však dôsledok toho, ako sa Slovensko vyvíjalo v minulom období, ako jeho občania dopustili, aby mu niekoľko rokov vládla skupina ľudí s postojmi a myslením prostredia organizovaného zločinu. V čase obáv o demokratický systém a občianske a politické slobody išli otázky profilácie politických strán bokom - a rozhodovanie sa medzi ľavicovým a pravicovým blokom našim občanom-voličom ešte dlho nehrozí. Aj preto sa pri odpovediach na všetky otázky hľadá kompromis - ľavicovo alebo pravicovo orientovaná vláda by mala menej problémov pri rozhodovaní.
Zodpovednosť za stav krajiny je globálna - lokálna je miera zavinenia a zodpovednosti. Zametajme u seba, nezabúdajme však, že sľubovali, že chcú slúžiť ako najlepšie vedia. Napokon ich platíme. RÓBERT KOTIAN
