Európska menová a hospodárska únia sa od 1. januára 1999 stala realitou a jej jedenásť členských štátov vtedy urobilo posledný krok k odstráneniu svojich národných mien - adoptovali novú spoločnú menu euro. Hodnotenia prvého mesiaca života novej meny na svetových finančných trhoch sa síce navzájom rôznia, existuje však medzi nimi niekoľko spoločných čŕt.

Oficiálni predstavitelia Európskej centrálnej banky, strážcu stability meny, sú zatiaľ vo svojich prejavoch zdržanliví. Svoju pozornosť na verejných vystúpeniach sa snažia upriamiť predovšetkým na budúcnosť, v ktorej očakávajú silné pozitívne vplyvy eura na výkonnosť ekonomík eurozóny. Fundamentálne ukazovatele však hovoria podľa analytikov jasnou rečou. Ekonomické predpovede týkajúce sa očakávaného hospodárskeho rastu už zďaleka nie sú také optimistické ako prednedávnom, keď dynamika rastu na starom kontinente mala v tomto roku dosiahnuť 3 percentá. Prvý štvrťrok tohto roku však bude pravdepodobne oveľa slabší, neskoršie zrýchlenie hospodárskeho rastu však nie je vylúčené najmä vďaka očakávanému zníženiu úrokových sadzieb. V súčasnosti je euro úročené tromi percentami, prípadné zlacnenie finančných zdrojov by však podporilo investičné aktivity európskych spoločností, a tak položilo dobré základy pre silnejší rast ekonomiky. Vo svojej januárovej ekonomickej analýze napr. spoločnosť Lombard Street Research označila kombináciu fiskálnej a menovej politiky v eurozóne za "absurdne deflačnú" a rok 1999 by mal priniesť len veľmi miernu dynamiku ekonomického rastu - 1,25 percenta.

Nástup eura na finančné trhy sprevádzala vysoká dávka optimizmu a eufórie z očakávané silného záujmu o novú menu. Prechodným víťazom v súperení eura a dolára sa však za prvý mesiac stala americká mena. Priaznivý pohľad investorov na dolár vyplynul z mimoriadne pozitívnych údajov o vývoji najväčšej ekonomiky na svete. Len za posledný štvrťrok vzrástol hrubý domáci produkt USA o 5,6 percenta, čím dal zatiaľ poslednú bodku za sedemročnou hospodárskou expanziou tejto krajiny. Euroeufória teda nevydržala dlho. Len počas prvých desiatich dní januára oslabilo euro voči doláru z úrovne tesne pod 1,19 dolára za euro na takmer 1,15 USD/EUR. Zvýšená nervozita na finančných trhoch a najmä očakávanie znižovania úrokových sadzieb zo

strany Európskej centrálnej banky favorizovali dolár v očiach investorov natoľko, že euro sa presne mesiac po svojom formálnom zavedení (t. j. 1. februára 1999) dostalo na svoju najnižšiu úroveň - 1,13 USD/EUR.

Zásluhou takéhoto vývoja budú analytici zrejme musieť upraviť aj svoje očakávania vysokých výnosov európskych spoločností. Čiastočne zásluhou veľmi nízkeho rastu spotrebiteľských cien (teda nižších tržieb), čiastočne aj zásluhou neutešenej situácie na trhu práce. Svoje sociálne neduhy a problémy s rapídne vysokou nezamestnanosťou si totiž musia riešiť dva hlavné motory ekonomickej lokomotívy na

starom kontinente - Nemecko a Francúzsko.

Napriek takémuto scenáru však analytici varujú burzových hráčov pred prípadnou eufóriou. Akciový trh v Európe bude - podobne ako inde vo svete - profitovať z uvoľnenia menovej politiky. Napriek tomu je európsky trh silne poznačený jedným nedostatkom - chýbajú na ňom emisie high-tech spoločností, ktoré najmä v uplynulom roku boli ťahúnom celého akciového trhu v USA a boli natoľko atraktívne, že všetky spoločnosti, ktoré mali vo svojom názve ".com" (označenie počítačovej domény na internete), posilnili v krátkom čase o dvojciferné hodnoty.

Pre ďalší vývoj bude dôležitá zmena pohľadu veľkých zahraničných investorov na európsky kapitálový trh. Podľa údajov Daiwa Europe približne polovica všetkých zahraničných investícií z Japonska smeruje do bondov krajín eurozóny. Ešte donedávna to bolo výrazne menej - japonské fondy totiž tradične ukladali dve tretiny svojich zahraničných investícií do cenných papierov vydávaných vládou USA. Hoci v súčasnosti sa ešte stále vedú polemiky o tom, aký bude pomer medzi investíciami do dolárových aktív a euroaktív, tendencia je už zrejmá.

ZUZANA TEKULOVÁ