Jeden z najslávnejších francúzskych filmových režisérov Robert Bresson (25. 9. 1907) v dobách svojej aktivity pracoval ako rozhľadený a neatomizovaný človek. Svoj čas venoval maliarstvu, klasickej hudbe a príslušnej literárnej - esejistickej činnosti. Režisér takých filmov, ako bol Denník vidieckeho farára, Muška alebo Nežná či Pravdepodobne diabol, si roky zapisoval niekoľkoriadkové poznámky, rozvíjanie citátov, vyznania, myšlienky, pocity. V nich formuloval svoje poňatie a filozofiu filmu, hercov, kamery - obrazov, scenára. Útla knižka, rozdelená do dvoch blokov - ohraničených rokmi (1950-1958, Další poznámky 1960-1974) a tematických okruhov (O pohledech, O pravdě a lži, O hudbě, O automatizmu, O chudobě, Zrak a sluch, Gesta a slova, skutečnost, O fragmentaci, Cvičení) prináša esenciu predstavy - poňatia filmu Roberta Bressona. Hovorí o tom, ako sa pri nakrúcaní musí režisér otvoriť intuícii, využiť náhodu a všetko, čo potiera istoty rutiny a klišé. Hovorí o modeloch (vlastne "nehercoch"), čo "nehrajú", nepsychologizujú, ale jednoducho sú sami sebou, existujú. Odmieta hviezdy ("star-systém"), ktoré iba plnia očakávania producentov a pohodlných konfekčných divákov. Bresson nachádzal stále nových a nových predstaviteľov - modely, lebo "viackrát použitý model" podľa neho už nie je verný obrazu svojmu, je presmerovaný. Poznámky o kinematografe sú aj dobrým prehľadom intelektuálnych vplyvov na Bressonovu tvorbu (citáty z diel a poznámok Pascala, Montaigneho, A. Renoira, Rousseaua, Racina, Baudelaira, ale tiež Mozarta či Purcella). Majú svoju výraznú, nie však démonizujúcu pravdu a patria k vyhraneným autorským vyznaniam istého typu samotára, pomalého perfekcionistu, premýšľavého človeka, ktorý odmietal rutinu trhu. Je to veľmi "impresionistická" renesančná knižka, určená všetkým, ktorí sa o film zaujímajú akýmkoľvek spôsobom, ale vždy s vášňou a pokorou.

PAVEL MALOVIČ

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)