Zatiaľ čo bohatstvo a renomé stability Poľska vzrastajú, budúcnosť Rumunska je pochmúrna - militantní baníci kazia šance na reformu, životný štandard klesá a labilná vláda bojuje o zažehnanie meškajúcich platieb zahraničných dlhov. "Tieto dve ekonomiky sú nápadne odlišné. V Poľsku je objem výroby asi o 25 precent vyšší ako v roku 1989, zatiaľ čo v Rumunsku je to asi o 25 precent menej," hovorí Stephen Fries, riaditeľ odboru politiky Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Poľsko skončilo búrlivý rok 1989 s prvou východoeurópskou povojnovou nekomunistickou vládou, ale iba málokto očakával, že by sa vyšvihlo tak ďaleko pred Rumunsko, ktoré práve odstránilo diktátora Nicolae Ceaušesca po krvavých pouličných bojoch. "V makroekonomických veciach sme na tom v Poľsku neboli oveľa lepšie než Rumunsko v roku 1989," hovorí Ryszard Kokoszczynski, viceprezident Centrálnej banky Poľska. Poľsko zápasilo s hyperinfláciou, dvojročnou recesiou, kolabujúcou menou, veľkými stratami v štátnych odvetviach priemyslu a so zahraničným dlhom 40 miliárd USD. Rumunsko bolo chudobné, ale jeho zahraničná zadlženosť bola zanedbateľná a priemysel fungoval, hoci bol zaostalý. Hrubý domáci produkt na obyvateľa odhadovali asi na 1500 USD, zatiaľ čo v prípade Poľska to bolo asi 1675 dolárov. Poľský údaj sa od roku 1989 viac než zdvojnásobil.

Rozsah poľskej krízy vyvolal jednoznačnú odpoveď. Reformná "šoková terapia" ministra financií Leszka Balczerowicza mala solídnu podporu. Minister radikálne znížil subvencie, uvoľnil ceny a devalvoval menu. Rumunsko však bolo - v dôsledku izolácie pred rokom 1989 - mentálne nepripravené na potrebu zmeny. Bolo vzdialenejšie európskym trhom a nemalo také sympatie zahraničia ako Poliaci, ktorí vzdorovali komunizmu. Vzbury baníkov v rokoch 1990 a 1991, vinu za ktoré mnohí pripisovali vtedajšiemu socialistickému prezidentovi Ionovi Iliescovi, zahmlili skromný prísľub rumunskej revolúcie a pomalé napredovanie reformy poznačilo celé neskoršie obdobie.

Poľsko kritizovali za nedostatočné nasadenie pri privatizácii, ale podarilo sa mu ovládnuť subvencie štátnym firmám a teraz smeruje k predaju komplikovaných rezortov, ako je napríklad uhoľný. V Rumunsku vytvárajú prevažne štátne banky neutíchajúci prúd úverov, aby udržali nad vodou politicky citlivé priemyselné odvetvia, zatiaľ čo privatizácie zapchávajú diery v rozpočte. Hrubá štatistika ukazuje rozdielnosť vyhliadok. Poľsko pritiahlo za posledné desaťročie asi 30 miliárd priamych zahraničných investícií, menej než Maďarsko alebo Česká republika, ale takmer desaťkrát viac, než získalo Rumunsko. Zahraničné spoločnosti v Poľsku sa sťažujú na byrokraciu, ale zároveň tu majú 38 miliónov dychtivých zákazníkov s rastúcou kúpnou silou. V Rumunsku sa aj najväčší investori sťažujú na prekážky. Vládny dekrét umožňuje dovoz áut bez cla, čím sa podhodnocuje cena "domácich" Daewoo asi o 30 percent. "Vláda sľubuje, že sa na to pozrie, ale nerobí nič," povedal Ioian Bam, generálny riaditeľ Daewoo Trading. (REUTERS)