že vôbec nie je isté, či sa únos vôbec stal, či nebol fingovaný. Pritom rakúske policajné orgány už vtedy v prípade M. Kováča ml. jednoznačne konštatovali: "Je nepochybné, že jeho únos do Rakúska bol protiprávny…" Stanovisko ministra vnútra podporil aj V. Mečiar, ktorý 5. septembra 1995 vyhlásil, ža základná otázka, či "vôbec šlo o únos", nie je ešte zodpovedaná. Minister J. Schenk v Pressclube tlmočil presvedčenie vlády, že demokratický právny poriadok Rakúska a Nemecka je nespochybniteľný a že vláda nebude žiadať, aby sa unesený občan mohol vrátiť naspäť do vlasti. Výklad J. Schenka potom doplnil aj premiér, ktorý dodal, že "nie sú dané právne dôvody, pre ktoré by sme mohli žiadať vydanie Michala Kováča mladšieho". Podľa Mečiara by vraj boli "dané" až vtedy, keby "bolo voči nemu začaté trestné stíhanie na území SR". Tento nanajvýš podivný postoj vlády SR a jej predstaviteľov vzbudil pozornosť a vyvolal kritiku.
Sudca Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorý napokon rozhodol, že M. Kováčovi ml. umožní návrat do vlasti, pripomenul, že vláda SR zastáva stanovisko, ktoré je "v rozpore so zaužívanými medzinárodnými zvyklosťami", lebo neprotestuje proti zatknutiu a vydávaciemu konaniu, ktoré bolo umožnené násilným trestným činom proti jej občanovi… Po zohľadnení ďalších okolností prípadu preto sudca dospel k dôvodnému podozreniu, že "Michal K. bol zbavený slobody a násilím prevezený do Rakúskej republiky s vedomím úradov Slovenskej republiky…" Politická opozícia a mimovládne organizácie na Slovensku kritizovali Mečiarovu vládu za jej stanovisko, že môže o návrat svojho uneseného občana žiadať len v tom prípade, ak je proti nemu na území SR začaté trestné stíhanie. Vtedajší generálny prokurátor M. Vaľo, ktorého povinnosťou bolo "chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb", namiesto toho, aby vyzval vládu SR, nech si splní zákonnú povinnosť a požiada o navrátenie uneseného občana, verejne obhajoval vládnu nečinnosť. Mečiarovu dezinformáciu, že nemožno žiadať navrátenie osoby, ak sa voči nej nezačalo trestné stíhanie, generálny prokurátor doplnil vyhlásením, že ani samotné trestné stíhanie ešte nie je dostatočným dôvodom na žiadosť o vydanie občana SR. Vraj je ním až zatykač…
Právny zástupca obete zavlečenia sa v septembri 1995 obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd, ktorý uznal jej oprávnenosť. Tým, že Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zahraničných vecí SR, zostala nečinná, bolo porušené ústavné právo občana M. Kováča mladšieho na slobodný vstup na územie SR. Vláda, premiér Mečiar a minister Schenk si v tomto prípade nesplnili svoju ústavnú povinnosť - generálny prokurátor Vaľo ich nečinnosť legitimizoval. (ml)
