avskej expozitúry Úradu na ochranu ústavy a demokracie (bývalá federálna kontrarozviedka). Až do 1. júla 1990, keď sa stal námestníkom ministra vnútra Antona Andráša, mal Jaroslav S. ako riaditeľ expozitúry v referáte okrem iného aj správu archívu ŠtB na Slovensku. Po jeho odchode z funkcie riaditeľa expozitúry kontrola zistila, že v archíve chýba 127 zväzkov ŠtB, medzi nimi aj tie, ktorými neskôr traumatizoval politickú scénu Vladimír Mečiar. S účinkovaním Jaroslava S. vo federálnych bezpečnostných orgánoch sa spája aj aféra vytrhnutia šiestich strán z evidencie zväzkov ŠtB, na ktorých bolo uvedené nielen jeho meno, ale aj meno V. Mečiara. Tesne pred tým, ako nadobudol účinnosť lustračný zákon, sa Jaroslav S. vzdal funkcie námestníka ministra vnútra. Odvtedy sa pôsobenie tohto muža nespájalo so žiadnou politickou funkciou, avšak na politiku malo veľký vplyv. Počas druhej vlády V. Mečiara bol Jaroslav S. neoficiálnym poradcom premiéra a predsedu HZDS pre otázky vnútornej bezpečnosti a spravodajských služieb. Odborní pozorovatelia tvrdia, že Jaroslav S. stál aj v pozadí dvoch spravodajských hier - afér známych ako Paničov list a kolková aféra. Najmä v prípade nelegálneho pokusu o dodatočné okolkovanie z obehu sťahovaných peňazí bola úloha Jaroslava S. pravdepodobne nezastupiteľná. Ako súkromná osoba totiž vypovedal v prospech - dnes už nebohého - Štefana Nendzu, ktorý naviedol iné osoby na nelegálnu operáciu s kolkami. Nie je vylúčené, že Š. Nendza, ktorého polícia márne hľadala niekoľko mesiacov, bol v kauze kolky agentom Jaroslava S. Do štruktúr štátnych orgánov sa Jaroslav S. vrátil v lete 1995, keď ho vtedajší novopečený riaditeľ SIS Ivan Lexa vymenoval za šéfa kontrarozviedky tajnej služby a neskôr z neho urobil svojho námestníka. Už v júli 1995 sa Jaroslav S. angažoval v známej kauze triptych Klaňanie sa troch kráľov, keď žiadal sudcu Jána Hrubalu, aby vydal povolenie na odpočúvanie banskobystrického biskupského úradu, čo odôvodňoval tvrdením, že ide o štátny záujem… Tento príbeh bol prvým vážnym prípadom vstupu SIS do mocenského a politického zápasu na Slovensku v službách hnutia vtedajšieho premiéra Mečiara. Jeho účinkovanie v štruktúrach SIS pokračovalo zavlečením M. Kováča ml., sledovaním a odpočúvaním R. Remiáša, novinárov, politikov a poslancov. Nehovoriac o kauze Skošnik a uložení výbušnín do športovej haly počas mítingu KDH či prípade legalizanta SIS Michala Patrika, ktorý najprv tvrdil, že prezident Kováč ho nahovoril, aby vypovedal o samoúnose ako o únose, a potom zase hovoril, že na predchádzajúcu výpoveď ho naviedla SIS a Jaroslav S. Profesionálna kariéra Jaroslava S. bola prerušená zmenou politického režimu a obvinením zo spáchania závažných trestných činov v pozícii funkcionára SIS.

PETER TÓTH