Marta Valentová, štyridsaťšesťročná referentka z Bratislavy, prestala počítať návštevy muzikálu Dracula, keď ho uvidela po dvadsiaty raz. Odkedy sa hrá v bratislavskom Istropolise, neprešiel týždeň, aby nebola aspoň raz v hľadisku. "Je to to najkrajšie, čo som doteraz videla a verte, že som muzikálových predstavení videla dosť," nadchýna sa. "Už sa neviem dočkať 12. marca, keď sa opäť začne hrať. Do Istropolisu chodím ako iní do kostola, načerpať energiu, povzniesť svojho ducha a potešiť sa." Z každého predstavenia vraj odchádza s páliacimi dlaňami, bez ohľadu na to, kto účinkoval. "Videla som všetky alternácie a môžem povedať, že slovenskí predstavitelia dôstojne konkurujú českým umelcom. Mnoho ľudí si myslí, že Dracula je len Hůlka. Ale aj nežnejší František Ďuriač, Petr Dopita či Tomáš Bartůněk rolu nádherne spievajú a prežívajú. Inscenáciu treba vidieť viackrát, aby divák skutočne postrehol všetko, čo sa na javisku deje." Marta Valentová spolu s priateľkou, ktorú tiež nadchla pre Draculu tak, že na ňom bola osem ráz, chceli dokonca robiť uvádzačky, aby mohli byť v Istropolise každý deň. Bohužiaľ, voľné miesto nebolo, veľmi však potešilo aj cédečko s piesňami z Draculu - vďaka nemu môžu byť s muzikálom každodenne. Majú však aj výhrady. "Najmä tým, ktorí už predstavenie videli viackrát, by veľmi pomohlo, keby obsadenie hlavných úloh bolo jasné viac dní dopredu. To je však jediná ponosa. Skutočne všetkým želáme, aby aspoň raz zažili neskutočnú atmosféru, zimomriavky na tele, ktoré romantický príbeh o krvilačnom grófovi vyvoláva."
SILVIA PACHEROVÁ
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
