Občania krajín východnej Európy - medzi nimi i z Česka a Slovenskej republiky - Izraela a Spojených štátov, ktorých počas druhej svetovej vojny odvliekli na nútené práce do nacistického Nemecka a doteraz ich neodškodnili, sa asi konečne dočkajú splnenia svojich požiadaviek. Pracovná skupina, ktorej predsedá spolkový minister v úrade spolkového kancelára Bodo Hombach, vypracovala plán, podľa ktorého by sa mohlo už 1. septembra - v deň, keď vypukla druhá svetová vojna - začať vyplácať odškodnenie. Modality vyplácania a výšku odškodnenia prerokuje zrejme Hombach pri svojej návšteve v polovici februára vo Washingtone.
Podľa magazínu Der Spiegel majú platby odškodnenia vykonávať dve súkromnoprávne nadácie. Prvú, Spomienka, Zodpovednosť, Budúcnosť, by financovali veľké nemecké koncerny a banky. Medzinárodné projekty by mali byť financované z Nadácie Spomienka a budúcnosť. German Memory Fund, pod ktorého strechou by obidve nadácie pracovali, by riadili dvaja prezidenti. Predseda Ústrednej rady Židov v spolkovej republike Ignatz Bubis navrhol, aby týmito prezidentmi boli ešte úradujúci spolkový prezident Roman Herzog a bývalý maďarský ministerský predseda Gyula Horn. Podmienkou vyplácania odškodnenia však je, že sa príjemci zrieknu žaloby na nemecké podniky a banky. Naopak Washington by mal podniknúť kroky, aby v USA neprerokovávali hromadné žaloby proti nemeckým podnikom a aby neprišlo k bojkotu výrobkov podnikov, v ktorých boli počas vojny robotníci nútene nasadení.
Iniciatívu na zriadenie fondov, z ktorých by sa platilo odškodnenie, uvítal popredný nemecký historik Hans Mommsen. "Bol som vždy za to, aby prišlo k odškodneniu z fondov, na ktorých zriadení by sa podieľali nemecké podniky," vyhlásil Mommsen. "Zodpovednosť za nútené práce nesie nemecký štát rovnako ako priemysel," povedal ďalej Mommsen. "To, že sa v súčasnosti vznášajú požiadavky predovšetkým na veľké koncerny, súvisí s tým, že majú veľké zisky, a teda dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie odškodného." Podľa Mommsena bolo zo zamestnancov veľkých nemeckých závodov počas druhej svetovej vojny priemerne 30 až 70 percent nútene nasadených robotníkov.
Spolkový kancelár Gerhard Schröder naďalej odmieta, aby odškodnenie platila vláda. Od päťdesiatych rokov vyplatila spolková republika už vyše 102 miliardy mariek ako odškodnenie za nútené práce. Schröder tiež prisľúbil tým koncernom, na ktoré podali žalobu, že - pokiaľ výška požadovaného odškodnenia bude nadmieru vysoká - spolková vláda im poskytne právnu ochranu.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)
