Na MS v cyklokrose býva dobrým zvykom, že organizátor si k pochvale za prípravu pridá do vitríny aj niektorú z medailí. Naposledy sa tak nestalo v roku 1990 v španielskom Getxo a teraz po dlhej šnúre sme Španielov napodobnili my. Pravdu povediac, oni mali vtedy ku kovu, vzhľadom na kvality kádra, bližšie. Naše terajšie výsledky (22. Glajza, 23. B. Stejskal) tešia skôr z toho dôvodu, že sme sa dokázali udržať v prípade týchto dvoch pretekárov v absolútnej špičke. Aj minimálny odstup Stejskala na víťaza, iba 2:55 min, je sľubný. Na posledných šampionátoch si zvykli deliť medaily viaceré krajiny, predovšetkým obe z Beneluxu, Nemecko, Švajčiarsko, Česko. Teraz sa stal veľký, historický obrat. Po prvý raz vôbec získali hneď dve medaily, zlatú a bronzovú, Američania a po prvý raz v histórii išli kovy iba do troch krajín - popri USA do Belgicka (5) a Holandska (2). To je väčšia senzácia ako skutočnosť, že sme sa my priradili k usporiadateľom, ktorí vyšli medailovo naprázdno. Slovenský cyklokros ukázal, že vie pripraviť vrcholné podujatia po organizačnej stránke, predovšetkým vďaka D. Ťažkému a nezmarovi M. Jurčovi, menej však už predsedovi zväzu P. Záhorovi, ale rovnaký entuziazmus chýbal na trati v mrazivom počasí. Iba ten v dnešnej konkurencii však stačiť nemôže, to je všetkým jasné.
JÁN MIKULA
