Ako sladučké bumerangy na sobotňajšej tlačovke si donekonečna podávali mikrofón vo vykúrenom prostredí Kongresovej sály hotela Patria na Štrbskom Plese organizátori svetovej univerziády s predstaviteľmi svetového akademického športu. Prerušovalo ich iba miešanie voňavej kávy. Vonku v ľadovom vetrisku sa v poslednej bežeckej disciplíne prišiel rozlúčiť univerziádny priateľ, japonský fotoreportér Joši Kišimoto. Vždy, keď sme sa počas univerziády v hoteli Panoráma, na kopci či pri hokeji stretli, nevädnúcim úsmevom krútil hlavou nad kurióznou pointou nášho stretnutia. Po hokejovom zápase Slovensko - Rusko stál Joši na rohu pred štadiónom v L. Mikuláši. V tmavom chladnom večere už rezignoval na dopravný systém organizátorov. Dúfal len v taxík. Nevysoká postava ovešaná fototechnikou s akreditačnou visačkou na krku s úľavou prijala pozvanie našej redakčnej Felície SME. Vzrušujúca asociácia s univerziádou z roku 1987 sa na parkovisku pred univerziádnou dedinou potvrdzuje pri výmene vizitiek. Grafika loga súkromnej fotoagentúry Kišimoto je zhodná. Tiež Škodou, stopäťkou, sa na 13. SZU v roku 1987 v rovnako studenom večere zviezol jeho starší kolega Šimizu do smokoveckého hotela Park. Zrkadlová situácia na rovnakom rohu po dvanástich rokoch. Joši, syn majiteľa agentúry, žijúci v Barcelone, natešený žasne aj na tým, ako sa po zápase s Rusmi vzápätí nik z početného štábu najrôznejších organizátorov a uniformovaných výpomocí neobťažuje pri vchode do vojenskej akadémie upozorniť, že do dediny sa nesmie. Joši dosýta fotí ukrajinských i brazílskych športovcov v neviazanej atmosfére, bábiky zo šúpolia, nepredajne drahé suveníry, fľaše borovičky v chodbe pred jedálňou.
Pred záverečným ceremoniálom na malej zázračnej digitálnej fotomašinke so zápalom na rozlúčku predvádza, ako si so starším kolegom Šimizuom cez celú zemegulu len tak z plezíru vymenili pár obrázkov z dejiska 19. SZU, našich aktuálnych spoločných. Šimizu z Tokia žasol, útroby štadióna v L. Mikuláši i tmavý roh pri ňom sa nezmenili, podobne ako "jeho" hotel Park, zubačka, ani ten vláčik. Japonci sa rozplývali v romantickej nostalgii, aký je ten svet malý. Ja som v ten deň nenašiel priechodnú telefónnu linku, ktorou by dorazili riadky o radosti slovenských hokejistov po triumfe nad Rusmi do redakcie SME. To sa už stalo na 19. SZU v roku 1999. VOJTECH JURKOVIČ
