Bulharský Ústavný súd vyhlásil 21. januára za neústavný článok zákona o štátnej administratíve, ktorý vylučoval uplatnenie popredných komunistov a príslušníkov tajnej služby v štátnych úradoch na obdobie 5 rokov. Rozhodnutie podľa pozorovateľov urobilo koniec snahám bulharských politikov i občanov o zúčtovanie s minulosťou. Sudcovia ho schválili v pomere 7:5 hlasom, a po búrlivej diskusii. "Lustračné texty sú neprijateľné, pretože protirečia základným právnym princípom demokracie, podľa ktorých nemôže byť nikto postihovaný na základe svojho politického presvedčenia," vysvetľoval predseda Ústavného súdu Živko Stalev. Podľa jeho slov boli lustračne texty v rozpore tiež s množstvom medzinárodných zákonov, ktoré Bulharsko ratifikovalo.
Všetci štátni zamestnanci, ktorí mali na požiadanie vyplniť formuláre o tom, aký post zastávali v časoch komunizmu, majú odteraz právny nárok žalovať bulharský štát za porušenie ich základných ľudských práv. Po tom, ako bulharský premiér Ivan Kostov vypočul rozhodnutie Ústavného súdu, sľúbil, že všetky dokumenty budú zničené a nenastane nijaká "honba na čarodejnice". Líder opozičnej Socialistickej strany Georgi Parvanov navrhol vytvorenie zvláštnej komisie, ktorá by mala kontrolovať proces ničenia vyhlásení o členstve v komunistickej strane.
Kosov osobne bol proti lustráciám. V roku 1997 povedal, že komunistická "nomenklatúra sa už presunula do súkromného podnikania a že opatrenie zasiahne len veľmi malý počet ľudí". Podľa údajov bývalých komunistov by zákon postihol 50 000 ľudí. Nikto však nebol na základe lustračného paragrafu prepustený.
Opozícia je presvedčená, že vláda vytvorila nové politické spisy, a aj keď ich zničí, ľudia, ktorí bývali komunistickými vodcami, budú prepustení z iných dôvodov. Autor zákona, minister štátnej administratívy Mario Tagarinski navyše obvinil bulharských novinárov z toho, že príliš trvali na lustračných opatreniach, a preto ovplyvnili rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý lustračný článok odmietol.
Mnohí Bulhari si myslia, že zákon je nepotrebný. Dokonca i prezident Petar Stojanov povedal, že toto opatrenie prichádza príliš neskoro. Zákon vstúpil do platnosti 7. novembra po schválení parlamentom v pomere 133:79, pričom opozícia hlasovanie bojkotovala. Stojanov vtedy zdôraznil, že "otázka má politický a morálny význam, ktorý prekračuje hranice právnej interpretácie ústavy". Dnes hovorí, že zákon podpísal len preto, že vládna väčšina Zväzu demokratických síl prisľúbila, že zákon nebude zneužitý na pomstu voči politickým oponentom. A že táto pasáž predstavuje prvé morálne odsúdenie bulharského komunizmu v právnom štáte.
Prezident Stojanov však tiež povedal, že opozícia, ktorá sa obrátila na Ústavný súd, mala nájsť silu ospravedlniť sa všetkým nekomunistom, ktorých nezákonne diskriminovala viac ako 45 rokov.
CVETELIA COLOVA,
Sofia
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
