Všetko zdravé sa ponáhľalo do Jamešnej doliny a približne tritisíc divákov bolo zvedavých, ako si päťdesiatdva dvojíc poradí s 2300 metrov dlhou traťou. Na niektorých úsekoch dosahovali posádky na veľkých drevených saniach rýchlosť až 60 km/h a nebola núdza ani o krkolomne vyzerajúce pády. Našťastie dolámané boli iba krne. Domáca dvojica Jaro a Ivan Majerovci sa "vykrbáľala" už niekoľko metrov po štarte, ale sa nevzdala. Každý zobral polovicu krní a za fantastického povzbudzovania dobehli do cieľa a získali cenu útechy. "Sane vyrezal otec z jaseňa v roku 1936 a zvážal na nich seno zo Šajby do Ľubietovej. Za žiadnu cenu ich nezahodíme, naopak, opravíme, lebo na starých sa jazdí lepšie ako na mladých," hovorí mäsiar Jaro, ktorého výborné klobásy sú známe aj v Banskej Bystrici. V pestrom pretekárskom poli odetom od krojov až po nacistické helmy boli aj tri ženské posádky. Najrýchlejšia bola najstaršia v zložení Anna Štefanovská a Eva Dutková na 25. mieste. "Nikto z rodiny mi nehovoril, že som stará bláznivá ženská, ale ma prišli všetci povzbudiť. Pred štartom sme sa aj potúžili kalíštekom tuhého, aby sme sa tak nebáli. Trať bola rýchla, aj sme museli brzdiť," povedala v cieli usmiata Eva Dutková. Dvojica Pavol Čiliak a Stano Selecký z Jakuba sa pretekov v Ľubietovej zúčastnila už piatykrát a po štvrtom, treťom a druhom mieste si konečne vybojovala prvenstvo. "Treba dobre namazať a musíme si rozumieť. Potrénovať sa dá aj v krčme, ale iba dva-tri dni pred pretekmi, potom musí byť pauza, aby sa to ustálilo, lebo veľmi odvážny človek nemusí dobre dopadnúť," povedal recept na víťazstvo Pavol Čiliak.

MIRO GREŠKO