To, čo sa Mečiarovi nepodarilo, bolo pre jeho nástupcu Mikuláša Dzurindu len otázkou času - na 10. marca je naplánovaná jeho návšteva u nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schrödera v Bonne. Nové slovenské vedenie, samozrejme, od Nemecka neočakáva zázraky. Napriek tomu by chcel Dzurinda od Schrödera dostať jasné znamenie, že jeho krajina nebude musieť navždy zostať stáť na vedľajšej koľaji. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer sa počas svojej nedávnej návštevy v Prahe vyjadril o šanciach Slovenska len opatrne optimisticky: "Vždy som ľutoval, že sa Slovensko po rozdelení ČSFR vyvíjalo iným smerom. O to viac nás teší veľmi pozitívna súčasná situácia. Krajinu treba čo možno najrýchlejšie priviesť k Európskej únii. Neviem však povedať, do ktorej skupiny kandidátskych krajín patrí." V Dzurindových ušiach to muselo znieť približne tak, ako vrúcne slová na viedenskom summite únie. Slovenský premiér nemohol priniesť domov nič, čo by sa dalo naozaj ukázať. Musel svojich zjavne sklamaných krajanov poprosiť o trpezlivosť. Oveľa naliehavejšia je však pre Slovákov otázka NATO. V marci majú do aliancie prijať susedné krajiny, ČR, Poľsko a Maďarsko, a o druhej vlne kandidátov nechce Brusel v súčasnosti nič vedieť. Bratislava však sama seba vidí v inej situácii. "Takmer sa nelíšime od ČR, Poľska a Maďarska," vyhlásil slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Slovensko v súčasnosti stavilo na "vstup zboku". Dôležitú zástankyňu už má Slovensko na svojej strane - šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová sa dôrazne zasadila za želanie Bratislavy rýchlo vstúpiť do aliancie. Pritom sa ministerka, ktorá bola jedným z najväčších kritikov Mečiara, priznala, že sa obávala, či sa Slovensko ešte vráti späť na cestu k demokracii a hospodárskym reformám. Od zmeny moci v Bratislave sa však odohráva "dramatická zmena", ktorá ju napĺňa radosťou. Podľa Slovákov by po takýchto vzletných slovách mali nasledovať aj činy, dodáva Die Welt.