Nie je to ani pôvabné tykanie decka, ktoré dôverne zatyká šéfovi veľkej firmy, pred ktorým sa trasú stovky zamestnancov.
Tykač tyká z presvedčenia a chrapúnstva. Nepozná jemné nuansy vzťahov, nevie, aké priateľské môže byť vykanie dvoch ľudí, ktorí sa poznajú a kamarátia roky. Bolo niečo na tom aristokratickom vykaní medzi manželmi alebo na úctivom vykaní detí rodičom.
Ale to by ste tykačovi vysvetľovali zbytočne. Nachýlil by sa k vám, objal by vás okolo pliec a zahulákal by vám do tváre:
Ty, neondi sa, predsa si nebudeme onikať! Ja som Jožo!
