Súčasťou projektu Slovenskej národnej galérie v podobe Dejín slovenského výtvarného umenia, ktorého prvá časť - Barok - je až do 14. marca sprístupnená vo výstavných priestoroch SNG, je aj výpravná publikácia s rovnomenným názvom Barok. Jej editorom je Prof. I. Rusina, ktorý je zároveň i generálnym kurátorom výstavy. "Bol to náročný projekt. Slovenská národná galéria sa ním vydala na nevyšliapanú cestu," povedal pre SME I. Rusina. "Nepripravovala len rozsiahlu výstavu, katalóg, ale podujala sa spracovať publikáciu, ktorá by po prvý raz synteticky, aj keď mnohokrát ešte bez podrobného spracovania archívneho materiálu, interpretovala najvýznamnejšie dejinné obdobia umeleckého pohybu na Slovensku. Projekt, ktorý pripravila, je ojedinelý nielen preto, že nemá na Slovensku obdobu, ale najmä preto, že na ňom participovali a zrejme aj naďalej budú spolupracovať ľudia rozličných profesií a z rôznych inštitúcií. Optimálny model spolupráce sa hľadal počas množstva stretnutí nielen na pôde SNG, ale aj v Národnom archíve v Bratislave a inde." Kolektív štrnástich odborníkov pod vedením I. Rusinu upustil od tradičnej historickej chronológie a sledovania základných umeleckých druhov architektúry, maliarstva, sochárstva a úžitkového umenia. Na pozadí historickej periodizácie sa v jednotlivých kapitolách objavujú nielen dominujúce druhy a žánre, ale i významné osobnosti, prevládajúce kultúrno-historické inštitúcie a činy, ktoré spoluutvárali vnútorné ustrojenie umeleckého života a určovali v danej etape jeho profil.
Jednou z ústredných častí 500-stranovej publikácie (v grafickej úprave I. Csudaia a P. Popelku) je popri úvodných textoch a komentároch k obrazovej časti sama obrazová časť, ktorá obsahuje okolo 170 čiernobielych a 120 farebných reprodukcií najvýznamnejších architektonických a umeleckých diel 17. a 18. storočia na Slovensku. Podľa I. Rusinu sú však dnes niektoré z nich v takom stave, že ich z rozmanitých dôvodov nemožno fotografovať. Patria totiž do majetku štátu, ale aj cirkvi či súkromných osôb. Preto sa použili aj už existujúce fotografie významných slovenských fotografov z minulosti, ale zároveň sa veľké množstvo reprodukcií robilo nanovo. Z problémových momentov práce na knihe uviedol I. Rusina napríklad prepis hornouhorských mien do dnešnej podoby spisovnej slovenčiny. "Nejednotnosť uvádzania významných šľachtických rodov v odbornej literatúre nás viedla k tomu, že sme pri tejto otázke prihliadali predovšetkým na normu Biografického slovníka a mená ostatnej proveniencie (napr. nemecké) sme ponechávali v pôvodnom znení. Uvedomujeme si, že to nie je definitívne riešenie, ale k tomuto kroku nás viedla najmä úroveň historického poznania a rozkolísanosť spomínanej normy." V projekte uceleného obrazu Dejín slovenského výtvarného umenia pripravuje SNG na najbližšie roky ďalšie kapitoly - Praveké, staroveké a ranostredoveké umenie, Gotika, Renesancia, Umenie 19. storočia a Umenie 20. storočia.
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
