Obsah politickej zmluvy, ktorú v pondelok ruský premiér Jevgenij Primakov rozposlal šéfom oboch snemovní parlamentu aj prezidentovi, nie je prekvapením. Je to akýsi pakt o neútočení, sľub všetkých vetví moci, že si nebudú navzájom podrážať stoličky. Omnoho dôležitejší je fakt, že sa premiér odvážil list s návrhom zverejniť bez predchádzajúcich konzultácií a poslať ho do Kremľa alebo do Centrálnej klinickej nemocnice, odkiaľ Boris Jeľcin simuluje chod krajiny. Musela to byť preňho väčšia rana ako krvácanie zo žalúdočného vredu. Nejde ani tak o to, že Primakov v dokumente navrhuje vlastne mierne obmedzenie právomocí hlavy štátu, že jej odoberá do prezidentských volieb v roku 2000 právo rozpúšťať dumu aj odvolávať vládu, ale že sa na taký závažný krok prezident neodhodlal sám. Všetky politické špičky v Rusku a aj voči podobným akciám ľahostajná verejnosť pochopili, že Primakov sa ujal riadenia krajiny.
Jeľcin si ho síce okamžite povolal na koberček a aj keď sa prezident v budúcich dňoch s nahnevanou tvárou zasa objaví na svojom pracovisku, vyhádže polovicu osadenstva Kremľa a odvolá ministra obrany a vnútra, ktorých si podáva najradšej, na strate jeho pozícií to nič nezmení. Má len dve možnosti. Zmieriť sa s pridelenou desiatou koľajou, kladne oceniť snahu premiéra o všenárodný predvolebný zmier a pokúsiť sa dožiť vo svojom kresle do budúcich volieb. Alebo buchnúť päsťou, odvolať Primakova z funkcie a spôsobiť ďalšie politické zemetrasenie s nepredvídateľnými následkami.
Na polooficiálnom obede, na ktorý pozvala Asociácia zahraničných novinárov akreditovaných v Rusku prvého zástupcu šéfa prezidentskej administrácie a človeka mimoriadne informovaného Olega Sysujeva, panovala trápna atmosféra. V ten deň Primakov svoju výzvu na zmier oznámil aj členom prezidentskej administrácie, ktorí o nej vedeli presne to čo vodiči moskovskej hromadnej dopravy. Sysujevovi a jeho spolupracovníkom sa po celý čas poslednej hospitalizácie nepodarilo ani vyfotografovať Jeľcina tak, aby ho mohli ukázať ľudu. Podľa dôverných informácií vplyvného týždenníka Argumenty i fakty k pokusom o vyfotografovanie Jeľcina za pracovným stolom došlo, ale zjav prezidenta bol klasifikovaný ako nedostatočne svieži. Sysujev však pri polievke so sklopeným zrakom tvrdošijne opakoval: "Som presvedčený, že Jeľcin môže viesť krajinu ešte jeden a pol roka." Vzápätí sa priznal, že on sám ho už mesiac nevidel a že v súčasnosti k nemu majú prístup len rodinní príslušníci.
"On je aj v tomto stave jediným garantom stability v spoločnosti," vyslovil nahlas Sysujev myšlienku, ktorá býva v súkromí prezentovaná trochu inak. Lepší nemohúci Jeľcin ako žiadny Jeľcin a zmätok a anarchia v súvislosti s predčasnými prezidentskými voľbami. Ak za novú rolu Primakov nebude prísne potrestaný, môže Jeľcin v nemocnici zostať bez obáv až do roku 2000.
PRE SME -
PETRA PROCHÁZKOVÁ,
Moskva, agentúra EPICENTRUM
