Keď maďarský minister vnútra Sándor Pintér v sobotu navštívil pavilón B výstaviska Hungexpo pred začiatkom schôdzky voliteľov - teda elektorov, ktorí mali zvoliť členov celoštátnej rómskej samosprávy, ešte chýbala viac než polovica účastníkov. V snahe zabezpečiť potrebnú 75-percentnú účasť na voľbách do tohto telesa, ktoré predstavuje pre vládu reprezentanta záujmov rómskej menšiny, volebná kancelária poslala viac než 3500 elektorom lístok na vlak do Budapešti. Nakoniec sa však z 3613 poslancov miestnych samospráv zaregistrovalo 2798, a schôdza sa po dvoch hodinách meškania mohla začať. Na volebné lístky sa dostalo celkom 209 mien, najviac hlasov, 1313, však získal doterajší predseda Celoštátnej samosprávy Rómov Flórián Farkas, ktorý bude zrejme opäť zvolený za predsedu. Všetkých 53 miest v celoštátnom orgáne získala rovnako ako pred štyrmi rokmi jeho volebná koalícia Lungo Drom. Jeho najlepšie účinkujúcemu opozičnému rivalovi chýbalo dvadsať hlasov na zvolenie. K Farkasovmu víťazstvu však vo veľkej miere prispela kolektívna "zrada" jeho kritikov, ktorí napokon všetci do jedného kandidovali vo voľbách v jeho farbách. Víťaz hovorí, že v nasledujúcom období musí dosiahnuť - v spolupráci s väčšinovým obyvateľstvom - radikálnu zmenu postavenia Rómov.
Zákon o menšinových samosprávach, ktoré môže vytvátať 13 menšín na úrovni miest a obcí, v Maďarsku prijali preto, aby sa časť zodpovednosti z riadenia menšinových záležitostí presunula zo štátnych orgánov na menšiny samotné. I najväčšia maďarská menšina - Rómovia, ktorí tvoria podľa odhadov 5 precent obyvateľov krajiny, sa chopila tejto príležitosti a počas štyroch rokov za stúpajúceho záujmu rómskych obyvateľov ochutnala politizovanie. Kým u ostatných menšín, ktorých hlavným problémom je vysoká asimilácia, sa menšinové samosprávy starali predovšetkým o záležitosti vzdelania, kultúry a upevňovania identity, rómske samosprávy boli v úplne odlišnej situácii. Tieto problémy vyznievajú celkom banálne oproti skutočným problémom, s ktorými rómska menšina zápasí - tie sú prevažne sociálneho charakteru, ide však o problémy špecificky rómske.
Spomenúť treba hlavne veľkú nezamestnanosť - ku ktorej vo veľkej miere prispela likvidácia stratových štátom dotovaných podnikov, v ktorých často pracovali Rómovia, nižšia životná úroveň alebo rýchlejší rast obyvateľstva - vďaka ktorému sa popri starnúcej väčšinovej populácii dostáva ku Rómom stále väčšia časť sociálneho balíka. Ďalšie problémy súvisia s negatívnym cítením voči Rómom - napríklad nerovnaké šance na pracoviskách - a rómska kriminalita zahŕňajúca drobné zločiny, hlavne krádeže, verejnosť viac poburuje ako miliónové podvody mužov s bielymi goliermi, píše denník Népszabadság. A systém samospráv bude schopný vyriešiť takéto problémy, až keď za ním bude stáť skutočná hospodárska moc. (kl)
