síl snaží zastaviť proces impeachmentu pre kauzu Lewinská a Jeľcin trávi viac času v nemocnici než v Kremli. Volebné obdobia oboch sa blížia k záverečnému bilancovaniu. Včera ukončená trojdňová návšteva Madeleine Albrightovej v Moskve sa vyznačovala diplomatickou rutinou a priniesla úľavu tým, ktorí sa obávali otvorenej kontroverzie alebo okázalého chladu. Ten sa však snaží do vzájomných vzťahov vniesť skôr ruská opozícia, než súčasná vláda. Albrightová sa stretla s ministrom zahraničia Ivanovom, so svojím diplomatickým priateľom, premiérom Primakovom, a dokonca 20 minút telefonovala s Jeľcinom. K žiadnym prevratným záverom obe strany nedospeli, a studená vojna bezprostredne tiež nehrozí.
Za pozornosť však stojí zmena, ktorú prešli tieto vzťahy kedysi dvoch kľúčových mocností bipolárneho sveta za pár posledných rokov. Rusko sa stalo bezzubým medveďom a USA ho už neberú ako globálneho konkurenta číslo jeden. To je vec, ktorá hnevá mnohých ruských politikov a skrýva sa v nej zárodok budúcich, možno hlbokých a nebezpečných rozporov. Korunu tomuto trendu napokon nasadila ruská finančná kríza, ktorá postavila hrdú Moskvu do pozície odkázanosti na zahraničnú pomoc. USA len opatrne zvažujú, koľko Rusku dajú a aká návratná bude táto investícia.
Rusko sa však stále cíti byť kompetentné hovoriť do problémov Blízkeho východu (kde USA bez akýchkoľvek ohľadov na názor Moskvy začali s bombardovaním Iraku) i Balkánu (kde zostávajú spojenecké lietadlá - aspoň formálne - pripravené zaútočiť na Belehrad). Rusko sa nevzdáva svojej spolupráce s Iránom, hoci mu hrozia ekonomické škody po možnom vypovedaní amerických zakázok v oblasti kozmického programu. Štátna duma vytrvalo blokuje ratifikáciu spoločnej odzbrojovacej dohody START-2. Vláda sa snaží okázalo oživiť zbrojný program, hoci štátna kasa zíva prázdnotou.
Až do roku 2000, kedy sa uskutočnia v Rusku voľby - a bude to aj rok prezidentských volieb v USA - však bude pokračovať ruská mocenská agónia. Rusko sa bude, pochopiteľne, snažiť zachovať vo vlastnom národe ilúziu, ktorá za jeho hranicami už neplatí - totiž ilúziu vlastnej globálnej moci. Ešte stále mu zostáva kreslo člena Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, a preto sa snaží upevniť úlohu OSN, a tým aj svoju úlohu v konkurenčnom boji s americkým svetovým "policajtom". Aj slabé Rusko však predstavuje silnú hrozbu - je tu možnosť nástupu extrémistov, ktorí dnes prakticky ovládajú parlament. A je tu jadrový potenciál, za ktorý zatiaľ osobne ručí chorý Jeľcin.
Aj bezzubý medveď môže udrieť.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
