MELBOURNE (PRE SME - ANDREJ BUČKO) - Iba tretí raz vo vyše 30-ročnej histórii otvorených grandslamových turnajov sa stalo, že v semifinále mužov je len jeden nasadený, aj to až číslo desať. Kafeľnikov, prvý Rus v semifinále, je teraz najvyšším favoritom 87. tenisových majstrovstiev Austrálie. Včera si poradil s Martinom v troch setoch a to isté predviedol proti Spadeovi 20-ročný Hass, po Beckerovi a Stichovi tretí Nemec v poslednej štvorke. Zarastený Kafeľnikov prezradil tajomstvo svojej brady: "Oholím sa, až keď skončím turnaj. Môže sa stať, že až po finále, ale nechcem to zakríknuť. Som poverčivý. Každý deň chodím hrať golf a utekám preč z tenisového areálu, lebo by som sa zbláznil. Zatiaľ to funguje. Viem, že mám obrovskú šancu získať ďalší titul po Roland Garros 1996, všetko mi hrá do karát, ale ešte treba dvakrát vyhrať. Napriek tomu je to skvelý výlet do Austrálie, už nemôžem dostať väčšiu šancu. Myslím si, že Martin bol už veľmi unavený. Vlani som odohral asi 150 zápasov vrátane štvorhry, a cítim sa fyzicky silný, akurát to bola katastrofálna sezóna. Vypadol som z Top Ten, zostal bez trénera a sklamaný. V júli som sa oženil, v októbri sa narodila dcérka a akosi som zmúdrel. Žena ma úžasne podporuje, nemám už veľa sezón pred sebou, azda 5-6 v špičke a potom to zabalím. Hovorili mi, že môžem byť jednotkou, bol som už trojkou, no nesedí mi Wimbledon. V rokoch 1994-1996 som vždy prehral s víťazom Open, teraz som tak ďaleko, že pustiť to bude hriech." Američan Martin tvrdí, že Kafeľnikova si najmenej želal z tých, čo ostali v pavúku, lebo je naozaj najhorúcejším favoritom na titul. Haas pripomenul, že je síce dobré, keď po vyradení Grafovej má Nemecko ešte v semifinále zastúpnie, ale nie je to veľká udalosť v krajine, aby bol chlieb lacnejší... Vo štvorhre odstúpil zo štvrťfinále Kučerov premožiteľ Ekvádorčan Nicolas Lapentti, ktorý mal po bode Brazílčana Kuertena bojovať s párom Björkman -Rafter. Lapentti nám to vysvetlil totálnou vyčerpanosťou po ďalšom päťsetovom zápase so Slovákom: "Odpadával som, celú noc som nespal, hoci som si prepol telefón na odkazovač. Ráno som našiel toľko gratulácií, že som nevedel, na ktorú skôr reagovať. Kuerten mal pochopenie a rešpektoval môj stav, musím sa mu poďakovať. Potrebujem nabrať sily pred ťažkým semifinále s Enqvistom. Proti Kučerovi som odohral najvzrušujúcejší a najpamätnejší zápas v živote, ešte aj teraz ma všetko bolí, od nôh až po chrbát. Môj pradedo bol Talian, volal sa La Penta, potom sme si meno zmenili. Mladší brat, len 16-ročný Giovanni, hrá tenis vari ešte lepšie než ja v tom veku a už reprezentuje v Davisovom pohári. Som plachý, bojím sa ľudí, ale popularita ma teší, odrazu sa každý ku mne hlási. Myslím si, že Kučera hráva lepšie na jednotvárny štýl, kým ja som mu to tam miešal a menil, nesedelo mu to. Neprospelo mu ani to, že nemal v nohách žiadne náročné a dramatické stretnutia na Open, nebol v zložitých situáciách. Až so mnou, kým mňa predtým trápili traja Švédi. Aké je to nevyspytateľné - už som mohol byť dávno doma v Guayaquile, keby som neodvrátil dva mečbaly Johanssona v 1. kole za stavu 1:2 na sety a 5:6 vo štvrtom..."