Secesia. Na jednej strane oslavovaná ako prelom k moderne a prvý skutočne univerzálny umelecký štýl po baroku, na strane druhej odsudzovaná ako "ornamentálne peklo". "Každý sloh je nesporne jedinečným fenoménom, avšak secesia je javom úplne jedinečným i v slohovom rámci," píše v katalógu k výstave nemeckého umenia v Darmstade roku 1976 D. Sternberger. "Toto je výkrik zúfalstva, definitívne stratený raj," zvolal v roku 1905 holandský architekt H. P. Berlage. Secesia ako estetika protikladov. Prenikanie naturalistického japonského umenia sa krížilo s doznievaním impresionistickej revolúcie, dekadentná atmosféra európskej spoločnosti nasakovala počiatkami socializmu, naivné nadšenie sa striedalo s prenikavou vážnosťou, umelci nástojčivo žiadali slobodu v prejave, no zároveň proklamovali jednotu štýlu, zženštilá estetika sa "bila" s mužským princípom tvorcov. Protikladné prvky boli spájané v jeden harmonický celok. Jednota umenia a života - to bol leitmotív secesie, ktorá koncom 19. storočia pod názvom Art Nouveau či Modern Style začínala svoju triumfálnu púť vo Francúzsku a Anglicku, aby v prvej dekáde umenia dvadsiateho storočia mala pod názvom "sezession" svoje finále v meste valčíkovej blaženosti - vo Viedni. V priebehu niekoľkých rokov explodovala secesná energia do všetkých kútov výtvarných druhov: architektúra, maliarstvo, sochárstvo, grafika, úžitkové umenie sa začali vlniť v rytme secesných kriviek. "Dokonca aj mozgové závity secesného človeka tvorí ornament," popisuje v roku 1902 celkovú atmosféru nemecký kunsthistorik Karl Kraus. Symbolika dlhých ženských vlasov vytvorila kultovú arabesku. "Arabeska sa stáva formou precítenia sveta," vyhlasuje H. H. Hoffstätter v knihe Symbolizmus a umenie na prelome storočí. Samozrejme, ornament nevystihuje celú myšlienkovú podstatu secesie. Dante secesnej architektúry - Katalánec Antoni Gaudí - to povedal veľmi jasne: "Umenie je krása a krása je leskom pravdy, bez ktorej umenie neexistuje." Nakoniec i pre Alfonsa Muchu je "Art Nouveau nezmysel. Umenie nemôže byť nové, pretože je večné". Je len príznačné, že obidvaja umelci sa stali symbolmi secesie...
Magická príchuť "fin de siécle" celkom prirodzene zasiahla i myseľ súčasného človeka. Záver druhého tisícročia sa v štýle retro vracia i k secesným prejavom, ktoré aj po sto rokoch ponúkajú rozmarné hry tvarov, tajomnú príchuť pôvabnej dekadencie, ale aj novú symboliku európskej mytológie. Opäť sa skloňujú mená ako A. Beardsley, P. Behrens, A. Gaudí, J. Hoffmann, V. Horta, G. Klimt, Ch. Mackintosh, W. Morris, A. Mucha, E. Munch, L. Tiffany, H. van de Velde či O. Wagner. Viedeň má v podobe stavby Wiener Sezession od architekta Olbricha svoju stálu výstavnú sieň, v ktorej so svojimi nástennými maľbami dominuje domáci génius G. Klimt, nadšení Barcelončania pokračujú v monumentálnej Gaudího katedrále Sagrada Familia, v Prahe sa vlnia ženské tvary A. Muchu, ktorého Pražania poctili zriadením stálej zbierky... A svetové burzy? Nábytok od J. Hoffmanna, litografie A. Muchu, sklo od Tiffanyho, oleje G. Klimta sú žiadaným artiklom takých prestížnych aukčných spoločností ako Christie`s či Sotheby`s. V podobe výpravnej publikácie Secese prichádza v týchto dňoch aj vydavateľstvo Slovart so svojím vkladom k secesnej mánii. Autorkou 430-stranovej knihy (v nemeckom origináli vyšla pred tromi rokmi, teraz ju Slovart vydáva v češtine) je popredná organizátorka umeleckého života v Nemecku a dôverná znalkyňa secesie G. Fahrová-Beckerová, vďaka ktorej sa pred čiateľom predkladá príťažlivá mozaika obrazu secesie. Autorka predstavuje najvýznamnejšie národné školy i najvýznamnejších predstaviteľov a zároveň čitateľa uvádza do literárneho a filozofického kontextu. Samozrejme, nechýba bohatý obrazový materiál, poznámkový aparát, slovník pojmov, bibliografická príloha, životopisy... Jednoducho - komplexný pohľad na univerzálny umelecký štýl.
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
