Aspoň podľa vyjadrení Viktora Klimu, Viktora Orbána a Mikuláša Dzurindu, ktorí premiérsky post v trojici susedných krajín zastávajú v súčasnej dobe. I keď spolupráca na regionálnej úrovni medzi trojicou susedov na istej úrovni fungovala v uplynulých troch rokoch najmä v oblasti hospodárskej a bezpečnostnej a začala sa realizácia mnohých spoločných projektov, existujú prinajmenšom dva zásadné dôvody, pre ktoré možno dnes hovoriť o "oprášení" Vranitzkého myšlienky.

Prvou príčinou je Slovensko, presnejšie - ako to v pondelok zhodnotil maďarský premiér - pád politických bariér, ktoré spoluprácu troch krajín doteraz brzdili. Túto formu spolupráce nezaťažoval len fakt, že vláda premiéra Mečiara bola "ťažkým" partnerom v zahraničnej politike, ale predovšetkým problematické slovensko-maďarské vzťahy. Posledný trojsummit, ktorý sa uskutočnil v demebri 1997 vo Viedni, napríklad riešil celkom iné problémy ako rozvoj regiónov okolo trojky miest Viedeň - Bratislava - Győr. Vtedy ešte v kresle premiérov sedeli Vladimír Mečiar a Gyula Horn a ich vzťahy boli práve v bode mrazu od ich predchádzajúceho stretnutia v lete toho istého roku v Győri, keď slovenský premiér šokoval nielen maďarskú a slovenskú verejnosť, ale predovšetkým svojho maďarského rokovacieho partnera tézou o "výmene obyvateľstva". Komuniké viedenského summitu premiérov bolo akýmsi "prímerím" medzi SR a MR v tejto napätej situácii, deklarovaním princípov "dobrých susedských vzťahov". Šopronský summit už takýto politický kontext nemal. Premiér Orbán, inak veľmi ostrý advokát práv za hranicami Maďarska žijúcich maďarských menšín, dokonca ocenil už zrealizované opatrenia slovenskej vlády na poli menšinovej politiky a ani vo veci sústavy vodných diel, kde sa ešte len čaká na to, akým spôsobom sa bude ďalej vyvíjať, strany nie sú odkázané na rakúske sprostredkovanie.

Pre Maďarsko, s ktorým EÚ už začala vstupné rozhovory, a Slovensko, pri ktorom je to len otázka času, je úzka spolupráca s členskou krajinou EÚ veľmi atraktívna. Viedeň, ktorá ostatne trojstrannú spoluprácu iniciovala, bola dobrým spojencom týchto dvoch krajín, pokiaľ ide o podporu ich integračných snáh a integráciu na regionálnej úrovni považuje za veľmi dôležitý krok na ceste k zjednotenej Európe. Na to, aby sa spoločné projekty mohli zrodiť, je treba väčšiu zomknutosť a intenzívnejšie kontakty. Predovšetkým o tom bola reč v pondelok v Šoprone.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ