mal však opäť z pekla šťastie, jeho propaganda vzápätí udalosť patrične využila. Už menej ho mali jedenásti obyvatelia štvrte Al Džamahírija v juhoirackej metropole Basra, pre ktorých sa zblúdená strela stala osudnou.
USA použili podľa Pentagonu pri pondelkovom bombardovaní irackých objektov protivzdušnej obrany v bezletových zónach nový typ rakety AGM-130, ktorú je schopný diaľkovo riadiť pilot aj po odpálení prostredníctvom monitoru. Technika však tentoraz zlyhala. "Je možné, že sme použili raketu, ktorá sa neriadila podľa očakávaní," pripustil jeden z generálov. Nebola jediná. Ďalšia dopadla dokonca až do susedného Iránu. Našťastie nikoho nezasiahla. USA pri podobných akciách riskujú ako chirurg, ktorý musí vyrezať zhubný nádor tak, aby nepoškodil dôležitý orgán. A Saddám Husajn vie, čo robí, keď rozmiestňuje svoje vojenské základne blízko civilných objektov.
Zvesť o tragédii zasiahla ministerku Albrightovú vo chvíli, keď v Moskve rokovala so svojím kolegom Ivanovom a jej ruskí partneri sa z nej okamžite snažili vytrieskať politický kapitál. Predznamenala aj atmosféru, v ktorej sa stretol prezident Clinton s Jánom Pavlom II. Vatikán už predtým naznačil, že incident "opäť potvrdzuje", že "vojenské riešenia nie sú schopné odstrániť samotné korene problémov, skôr ich prehlbujú". Prax však nanešťastie neponúka vždy také čisté a elegantné riešenia ako čistý hárok písacieho papiera.
"Arabi dali zelenú Amerike, aby bombardovala našu krajinu. Lietadlá prileteli zo základní v Kuvajte a Saudskej Arábii," snažil sa dať v prvých chvíľach do súvisu výsledky káhirskej schôdzky a letecké útoky iracký minister informácií. V Bagdade sa hovorilo dokonca o štyridsiatich mŕtvych a desiatkach zranených, pričom informácie z Iraku sa len veľmi ťažko preverujú. Je možné, že Saddám Husajn využije situáciu v čase, keď sa mu obrátil chrbtom oficiálny arabský svet, na vyhlásenie novej svätej vojny proti nepriateľom Iraku. V Bagdade sa včera zišlo Národné zhromaždenie a nie je vylúčené, že odvolá rezolúciu o uznaní medzinárodných hraníc s Kuvajtom, ktorú prijalo pod tlakom OSN v roku 1993. Saddám Husajn už dnes nemá veľa toho, čo ešte môže stratiť a vývoz vnútorného napätia smerom navonok dokázal už neraz využiť na posilnenie svojich vlastných pozícií. JURAJ KITTLER
