- riešenie akútnej a neudržateľnej makroekonomickej nerovnováhy,

- odstránenie príčin zaostávania reštrukturalizácie a spomaľovania rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, obzvlášť priemyslu.

Tieto dve základné priority rešpektuje aj balíček ekonomických opatrení. Najdôležitejšie vo vzťahu medzi týmito dvoma časťami balíčka je, aby opatrenia na riešenie makroekonomickej nerovnováhy boli dostatočne razantné a účinné a aby zároveň a čo najskôr bolo spustené hľadanie a prijímanie opatrení potrebných na urýchlenie reštrukturalizácie a rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, najmä priemyslu.

Neuplatňovanie týchto priorít by celkom určite skôr či neskôr (zrejme však nie neskôr ako v horizonte niekoľkých mesiacov) viedlo k spontánnemu nastoleniu rovnováhy prostredníctvom menovej a finančnej krízy. To by znamenalo značné znehodnotenie meny (podľa odhadov NBS až na úroveň 40 Sk/DEM), ekonomický pokles, výrazný pokles životnej úrovne, kúpnej sily, znehodnotenie úspor. Samotná devalvácia, ako aj tlak na kompenzáciu devalvačných dôsledkov by mohol viesť k vysokému rastu inflácie s ďalšími veľmi negatívnymi ekonomickými aj sociálnymi dôsledkami.

Keďže vnútri vládnej koalície, ale aj u väčšiny populácie a aj medzi sociálnymi partnermi vlastne existuje zhoda v chápaní nevyhnutnosti týchto opatrení, mohlo by sa zdať, že všetko je v poriadku.

Riziká nedôsledného a nedostatočného uplatnenia potrebných opatrení spočívajú najmä v tom, že sa nepodarí v potrebnom čase a v dostatočnej miere znížiť deficit verejných financií (mikrostabilizácia) a že sa nepodarí prijať čo najskôr účinné opatrenia na dosiahnutie zvratu v oblasti reštrukturalizácie a konkurencieschopnosti (mikrostabilizácia).

Riziká v oblasti makrostabilizácie:

1. Opatrenia makrostabilizácie sa ukážu ako nedostatočné.

2. Účinnosť opatrení bude oslabovaná oneskorovaním a zmäkčovaním v dôsledku snahy o uchovanie sociálneho zmieru.

3. Bude vyprchávať politická vôľa uskutočniť nepopulárne opatrenia.

4. Bude chýbať podpora verejnosti na uskutočnenie potrebných zmien.

5. Nedôjde k dostatočným zmenám v prístupe štátnej správy, najmä tej, ktorá má výrazný vplyv na mobilizáciu príjmov a úspory verejných výdavkov.

6. Výskyt súboru negatívnych šokov (napríklad náhla kríza bankového sektora a veľkých podnikov - existuje možnosť ovplyvniť, medzinárodné udalosti - nie je možné ovplyvniť).

Opatrenia na minimalizáciu vyššie naznačených rizík:

ad 1)

- pripraviť a realizovať zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty (DPH), konkrétne zvýšiť sadzbu DPH pri elektrine zo 6 % na 23 % a celkove zvýšiť spodnú sadzbu DPH zo 6 % na 10 %.

Odôvodnenie: Úprava regulovaných cien elektrickej energie prispeje len malou mierou k rastu príjmov štátneho rozpočtu, pri presune sadzby DPH by bol príspevok omnoho väčší. Okrem toho je nelogické, ak pri niektorých energetických nosičoch (nafta, benzín) je nielen vyššia sadzba DPH, ale navyše ešte aj spotrebná daň, pričom pri elektrickej energii spotrebná daň nie je a sadzba DPH je nižšia. Napríklad v ČR už elektrinu presunuli z nižšej do vyššej sadzby DPH. Pri niektorých základných potravinách by pritom bolo možné uvažovať s nulovou sadzbou DPH. Táto operácia by bola v súlade s celkovou politikou zbližovania sadzieb DPH v krajinách EÚ (ktorá je zahrnutá aj v balíčku), pričom k zbližovaniu by došlo v dvoch etapách: v roku 1999 by došlo k zvýšeniu 6-percentnej sadzby a v druhej polovici volebného obdobia k zníženiu 23-percentnej sadzby. (V Maďarsku má v súčasnosti DPH sadzby 12 % a 25 %)

- uskutočniť zásadný program znižovania počtu pracovníkov v štátnej správe na základe prísneho auditu nevyhnutnosti a efektívnosti uskutočňovaných činností.

Odôvodnenie: V posledných rokoch došlo doslova k expanzii štátnej správy, najmä po vytvorení regionálnej štátnej správy (okresné a krajské úrady). Uskutočnil sa presun právomocí a zodpovednosti na regióny, ale zároveň sa adekvátne neznížil počet pracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy.

Okrem toho početný stav, ale najmä štruktúra niektorých orgánov nezodpovedajú tomu, že až 85 % hrubého domáceho produktu (HDP) SR vzniká v súkromnom sektore. Len táto skutočnosť dáva predpoklady na redukciu pracovníkov na všetkých ekonomických ministerstvách, predovšetkým však na ministerstve hospodárstva, pôdohospodárstva, privatizácie, vo Fonde národného majetku (FNM) SR.

ad 2)

- viesť sociálny dialóg ústretovo, aktívne, s dôrazom na oslovovanie verejnosti, ale tak, aby nehrozilo oslabovanie účinnosti uplatňovaných opatrení, snažiť sa so sociálnymi partnermi uzavrieť "pakt stability", ktorý nad rámec generálnej dohody, rešpektujúc ťažkú krízovú situáciu, vytvorí predpoklady na udržanie sociálneho zmieru v procese realizácie krízového programu (s časovým horizontom dlhším ako jeden rok).

Odôvodnenie: Zmäkčovanie opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k omnoho nepriaznivejším sociálnym a ekonomickým dôsledkom ako dôsledný postup. Zodpovednosť za ekonomický a sociálny vývoj v krajine nesie predovšetkým vláda SR ako reprezentantka strán, ktoré získali dôveru vo voľbách.

ad 3)

- rozšíriť koaličnú dohodu o "politický pakt stability", v ktorom sa koaličné politické strany zaviažu podporovať realizáciu balíčka alebo hľadať iné formy posilnenia politickej podpory uplatňovania nepopulárnych opatrení a minimalizácie rizika preváženia partikulárnych politických záujmov, ktoré môžu znižovať politickú priechodnosť úspešnej realizácie krízového programu.

Odôvodnenie: Bez politickej podpory a dohody na nej je program nerealizovateľný. Dôležité je ale uvedomiť si, že neúspech programu by znamenal neúspech všetkých (alebo aspoň niektorých) koaličných strán, celkom určite by však znamenal, že SR definitívne stratí šancu dobehnúť prvú skupinu postkomunistických krajín na ich ceste do EÚ, OECD a NATO so všetkými ekonomickými, sociálnymi a bezpečnostnými rizikami. Neúspech krízového programu a tým aj neúspech dnešnej koalície by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal definitívnu rusifikáciu pomerov na Slovensku. V takomto prípade, v súvislosti s nepredvídateľným vývojom v Rusku a na Ukrajine a v konfrontácii s predpokladaným úspešným integračným a transformačným postupom v Maďarsku nemožno vylúčiť v dlhodobejšom horizonte ani ohrozenie suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky.

ad 4)

- urýchlene pripraviť s profesionálmi informačnú kampaň, venovať maximálnu pozornosť medializácii rezortných analýz a súhrnnej analýze zdedeného stavu spoločnosti (čierna kniha).

Odôvodnenie: Potreba je celkom evidentná, dôležité bude klásť dôraz na jednoduchosť, názornosť a zrozumiteľnosť, na jasné pomenovanie príčin a zodpovednosti za dnešný stav, najmä však na prezentovanie jasnej a zrozumiteľnej pozitívnej vízie očakávaného výsledku realizovaného programu.

ad 5)

- zodpovedne a náročne uskutočniť personálne zmeny na Ústrednom daňovom riaditeľstve (ÚDR) a Colnom riaditeľstve, zefektívniť ich činnosť, vypracovať mechanizmus ochrany pracovníkov týchto úradov, využiť zahraničnú pomoc v tejto oblasti.

Odôvodnenie: Najmä daňové a colné orgány môžu zásadným spôsobom nielen mobilizovať príjmy štátneho rozpočtu, ale aj obmedziť ekonomickú kriminalitu. Na to, aby mohlo dôjsť v dnešných zanešvárených pomeroch k vý- znamnejšej zmene v tejto oblasti, bude však potrebné vytvoriť predpoklady na ochranu pracovníkov týchto úradov pred ohrozením.

Riziká nedostatočného pokroku v oblasti mikrostabilizácie:

1. nedostatočne účinné a kompetentné projekty, zmeny zákonov a nové zákony,

2. nedostatočné vynucovanie dodržiavania zákonov a pravidiel hry,

3. pokračovanie klientelizmu, korupcie, tunelovania,

4. pokračovanie trhovo nekonformnej ingerencie štátu v ekonomike.

Opatrenia na minimalizáciu naznačených rizík:

ad 1)

- využiť na tvorbu noviel zákonov, nových zákonov a iných projektov medzirezortné expertné skupiny so zaangažovaním domácich aj zahraničných expertov, využiť na tieto účely programy zahraničnej pomoci, pripraviť projekty pre Svetovú banku, Európsku úniu a iné inštitúcie, využiť skúsenosti iných postkomunistických krajín.

Odôvodnenie: Kvantitatívna aj kvalitatívna kapacita pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy je obmedzená a nezodpovedá časovej a vecnej náročnosti úloh, ktoré pred vládou stoja, je potrebné vyhnúť sa nekompetentným, narýchlo vytvoreným, rezortizmom a nerešpektovaním existujúcich poznatkov a skúseností poznačeným riešeniam.

ad 2)

- vytvoriť medzirezortnú skupinu za účasti domácich aj zahraničných expertov na urýchlené vypracovanie komplexného programu zefektívnenia a spružnenia práce súdov, najmä obchodných.

Odôvodnenie: Nedostatočné vynucovanie dodržiavania zmlúv, nariadení, vyhlášok a zákonov a ovplyvniteľnosť súdov sú zrejme jednou z podstatných príčin takých javov, ako je rozmach korupcie, platobnej neschopnosti, pokles platobnej disciplíny, tunelovanie, klientelizmus a podobne. Celkovo to potom vedie v štátnych, ale aj súkromných podnikoch zo strany manažérov a vlastníkov k vyhľadávaniu krátkodobej renty prostredníctvom poškodzovania a vykrádania riadených (ale aj vlastnených) podnikov, namiesto snahy o dlhodobé ozdravovanie a reštrukturalizáciu týchto podnikov.

ad 3)

- popri opatreniach v bode 1 a 2 bude potrebné vytvoriť opatrenia na zákonom garantovaný prístup verejnosti k informáciám.

ad 4)

- prijať program transparentného a minimálneho poskytovania štátnej pomoci, minimalizovať počet tzv. strategických podnikov na prirodzené monopoly, pripraviť úplný zoznam poskytovaných úľav, špeciálnych cien a iných foriem štátnej pomoci.

Odôvodnenie: Trhovo nekonformné zasahovanie do ekonomiky je jedným z nástrojov klientelizmu, podväzuje a oslabuje možnosti a perspektívy reštrukturalizácie a rastu konkurencieschopnosti ekonomiky.

Matreriál vypracoval podpredseda vlády SR

pre ekonomiku IVAN MIKLOŠ