Európska extrémna pravica prišla počas víkendu o svoj vzor. Od francúzskeho Národného frontu (FN), na čele ktorého stojí guru európskych ultrapravičiarov Jean-Marie Le Pen, sa odštiepila skupina nespokojencov, ktorých vedie bývalý dlhoročný pohlavár FN Bruno Mégret. Nové politické zoskupenie si dalo názov Národný front-Národné hnutie (FN-MN). Obidve strany teraz vyhlasujú, že jedine ony sú tým pravým Národným frontom.
Za konfliktom vo FN, ktorý vyústil do jeho rozpadu, možno vybadať jedinú príčinu - boj o moc. Ambiciózny Mégret zastával roky vo FN vysokú funkciu a chcel byť druhým "najväčším" po Le Penovi. Ten však zasadil jeho politickej samoľúbosti nejeden úder. Poslednou kvapkou bolo, keď Le Pen v júli minulého roka vyhlásil, že na čele kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu bude pravdepodobne jeho žena Jany. Za normálnych okolností by bol na jej čele sám Le Pen, tomu však hrozilo, že v súvislosti s jedným zo súdnych procesov vedených proti jeho osobe bude pozbavený občianskych práv. V decembri vyvrcholil konflikt v strane rozhodnutím niektorých funkcionárov zvolať mimoriadny zjazd FN, k výzve sa pripojil aj Mégret. Le Pen ich označil za "pu-pučistov", vylúčil ich zo strany a oznámil, že mimoriadny zjazd nebude legálny. "Brutus Mégret", ako ho nazýva francúzska tlač, na to reagoval vyhlásením, že aj keď Le Pen na snem nepríde, delegáti si zvolia nové vedenie. Mimoriadny zjazd sa skončil podľa očakávania. Na čelo nespokojencov bol zvolený Mégret, do vedenia potom ďalší bývalí funkcionári FN. Le Pena zvolili za čestného predsedu FN-MN. Jeho neprítomnosť na mimoriadnom zjazde symbolizovala prázdna stolička na tribúne.
Mégret nezostal na zjazde, aspoň pokiaľ ide o sľuby, v tieni svojho učiteľa. Sľúbil, že zostane verný hodnotám, aké presadzoval Le Pen, ale že jeho Národný front sa oslobodí od exvodcovho extrémizmu. "Nebudeme robiť politiku vyhláseniami, ktoré zraňujú, ale výrokmi, ktoré spájajú," ubezpečil delegátov. Jednoducho povedané, skrytá xenofóbna a rasistická politika zostane, Mégret si však bude dávať lepší pozor na ústa.
Možno očakávať, že nový Národný front sa bude snažiť nadviazať kontakty s demokratickou pravicou a stať sa po socialistoch a neogaullistoch treťou najvplyvňejšou stranou v krajine. V súčasnosti nacionalistov podporuje 15 percent obyvateľstva, Mégret však chce, aby v blízkej budúcnosti FN-MN volilo 30 percent Francúzov. Nacionalisti mali doteraz napriek dosť vysokej podpore voličov vo francúzskom parlamente iba jedného poslanca. Cez sito väčšinového dvojkolového volebného systému sa ultrapravicoví kandidáti nedostali. V Európskom parlamente, do ktorého sa volí pomerným systémom, má FN poslancov niekoľko. V budúcnosti sa však tieto mandáty budú zrejme deliť medzi lepenistov a mégretistov, pretože aj FN, aj FN-MN postavia do volieb vlastnú kandidátku. Táto situácia určite zneistí aj ostatné nacionalistické strany v Európe. Le Pen, ktorý prišiel s víziou aliancie európskych "národných" strán, totiž už nebude vodcom najväčšej jednotnej nacionalistickej strany. Ťažko však povedať, či situácia v Národnom fronte znamená koniec extrémnej pravice v západnej Európe, alebo iba nástup ultrapravice "s ľudskou tvárou".
ANDREJ ĎURÍČEK
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
