Federálna vláda ešte v roku 1990 špeciálnu výrobu zastavila najmä na Slovensku a nechcela v nej ďalej pokračovať. Zdôvodnila to zmenou v politickej orientácii vtedajšej ČSFR. Aj v súvislosti s týmto rozhodnutím sa Slováci dožadovali získať kompetencie od federálu. V roku 1991 ich dostali, prešli na bratislavské ministerstvo hospodárstva (MH). Preto mohla slovenská vláda v roku 1991 rozhodnúť, aby sa v špeciálnej výrobe aj v martinskom ZTS TEES, š. p., pokračovalo. Neskôr všetky vlády už v suverénnej SR jednoznačne verbálne podporovali špeciálnu výrobu v Martine. Ale okrem niekoľkých desiatok miliónov korún pridelených zo štátneho rozpočtu na rozvoj pre potreby Armády SR sa nenašli peniaze na výrobu špeciálnej techniky z Martina. Pred rokom aj martinskí manažéri vládu a Radu obrany štátu verejne vyzvali, aby zadala výrobu ťažkej techniky pre Armádu SR. Teraz má Dzurindova vláda v marci rozhodnúť, či bude podporovať špeciálnu výrobu v Martine a najmä akou sumou a z akých zdrojov.
V ére samostatnej SR fungoval ešte ZTS TEES Martin ako štátny podnik. Tento stav sa poistil v roku 1995 zákonom o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov č. 192/95 Z.z., vtedy bol ZTS vyhlásený za neprivatizovateľný. Ale vláda onedlho rozhodla, že majetok ZTS sa vloží do rovnomennej akciovej spoločnosti. Neskôr nastalo v ZTS veľa majetkových presunov, ktoré nestačili sledovať nielen zamestnanci týchto spoločností, ale ani ministerskí úradníci. V pozadí stáli ľudia z DMD Holding, ktorý bol v októbri 1995 založený aj na koordináciu a export špeciálnej výroby.
Minulý týždeň na MH novinári dostali schému majetkových vzťahov martinských spoločností. Kľúčovým majiteľom je DMD Invest, a. s. Trenčín, so základným imaním iba 1 mil. Sk, kým jeho majetkové účasti dosahujú niekoľkomiliardové hodnoty. (Pôvodne do DMD Holding štát vložil majetok za 12 mld Sk). Predsedom predstavenstva DMD Invest je Alexander Volf, káder v martinských strojárňach známy vyše 10 rokov, ešte ako riaditeľ pre rozvoj VHJ ZTS Martin, trust národných podnikov. Volf je súčasne členom dozornej rady ZTS TEES Martinské strojárne, a. s. - dcérskej spoločnosti DMD Invest. Ministerstvo hospodárstva sa malo stať dvojtretinovým majiteľom DMD Invest iba pred niekoľkými dňami, doručením listinnej akcie.
Produktom majetkových presunov v uplynulých rokoch je aj ZTS TEES, a. s. Martin, prv materská spoločnosť ZTS TEES Martinské strojárne, ktoré vznikli v marci 1997. Dodnes majoritným majiteľom ZTS TEES je štát zastúpený MH SR. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil na ZTS TEES, 10. decembra 1998 konkurz. Veritelia si na tejto spoločnosti so základným imaním 2 mld Sk budú uplatňovať pohľadávky za 8 mld Sk.
Predstaviteľ martinských odborárov František Ladňák, zároveň člen dozornej rady ZTS TEES Martinské strojárne, vyčíslil počty prepustených zamestnancov v uplynulých etapách prepúšťania na vyše dvetisíc ľudí a povedal, že sa pripravuje prepustenie 1000 ľudí a strojárňam hrozí konkurz. Martinskí strojári obvinili ministra Ľudovíta Černáka, že nedávno pre udržanie výroby dal určité sľuby, ktoré sa nenaplnili.
Minister Černák na tlačovej besede povedal, že bude podporovať diplomatické rokovania s Indiou, aby si objednala vyťahovacie tanky z martinských podnikov. Je však verejne známe, že doteraz neúspešné rokovania o tomto kontrakte sú staré ako republika slovenská. Začali sa potom, čo posledný významný kontrakt na zbrane z Martina v roku 1992 zabezpečili pražskí úradníci.
Minister Černák povedal, že bude zabezpečovať pomoc pri nákupe traktorov pre slovenských poľnohospodárov. Avšak v predbežných východiskách na zostavenie štátneho rozpočtu na rok 1999 sa v kapitole poľnohospodárstvo nepočíta s príspevkami na nákup poľnohospodárskej techniky. Minister Černák sľúbil pomoc pri získavaní peňazí od Eximbanky na financovanie exportu. Bratislavská Eximbanka doteraz bola a pod novým vedením zrejme ešte viac bude opatrná pri financovaní exportu do rizikových teritórií, ako je Rusko a krajiny SNŠ, kde sa výrobky martinských podnikov darí vyvážať. Pri platení do týchto teritórií sú vysoké riziká aj v dôsledku tamojších globálnych kríz. Minister Černák povedal, že pokračujú rokovania o vstupe českého Motokovu do obchodov prípadne aj do výroby traktorov v Martine. Motokov o takéto prepojenie prejavil záujem už v lete, ale vtedy nebolo možné očakávať politickú podporu.
Predpoklady pre riešenie martinských strojárskych spoločností sa vytvorili na konci septembra, keď vtedajší premiér Mečiar položil základný kameň novej haly, v ktorej sa budú vyrábať prevodovky pre Volkswagen. Spoločnosť Auto Martin, a. s., patriaca k skupine DMD by mala za štátne peniaze postaviť v Martine výrobnú halu, ktorú by mala neskôr odovzdať Volkswagenu, a. s. Bratislava. Auto Martin zároveň robí výber ľudí pre novú výrobu automobilových dielcov do, ktorej technológiu kúpi Volkswagen za niekoľko miliárd korún a bude tam zamestnávať asi 1000 ľudí s najlepšími osobnými a odbornými predpokladmi. K osobným predpokladom podľa Ladňáka bude patriť aj vek. V tejto súvislosti Ladňák upozorňuje, že Volkswagen nerieši ani čo do počtu, ale ani vekovou štruktúrou zamestnávanie všetkých pracovníkov z martinských strojárskych spoločností.
Podľa Jaroslava Baloga, riaditeľa ZTS TEES Martinské strojárne, zodpovednosť za situáciu v martinských strojárskych podnikoch má štát, počnúc štátom federálnym, lebo počas uplynulých 10 rokov nedokázal situáciu riešiť. Balog upozornil, že na špeciálnu výrobu štát nedal objednávku už niekoľko rokov, iba na výrobu náhradných dielcov dal nedávno 100 mil. Sk, čo však nerieši situáciu. Konverzná výroba motorov Lombardini zavedená v roku 1991 využíva kapacity, na ktoré bola projektovaná, na 10 %. Príčinou je aj diskriminačná licenčná zmluva z talianskym partnerom.
Tento týždeň sa majú martinskí odborári aktivizovať k protestným krokom, aby boli pripravení na negatívny výsledok rokovaní v piatok, keď sa majú stretnúť odborári a zástupcovia MH. JURAJ ĎURČENKA
