u vodných diel totiž elektrárne tvrdili, že je nevyhnutné najprv jednorazovo zvýšiť cenu energie o 17 až 19 % a okrem toho ju každý rok zvyšovať o 12 až 14 %. V opačnom prípade totiž podľa elektrární hrozili podniku vážne finančné problémy. "Toto stanovisko sa datuje k 12. augustu 1996. Nikto ho nerešpektoval, cena energie zostávala netrhovo nízko a doplácali na to tak elektrárne, ako aj Vodohospodárska výstavba (VVB)," povedala ministerka. Vtedajšia vláda podľa nej hrubo zanedbala základné pravidlá refinancovania vodných diel. Výsledkom je stav, kde elektrárne ani VVB nie sú schopné v plnej miere splácať úvery, a tak ich za ne musí teraz platiť štátny rozpočet - čiže občania zo svojich daní. Vláda v tomto roku vyčlenila na platby úverov firiem, ktorým dala predchádzajúca garnitúra štátne záruky, 4,1 miliardy korún - najviac pre Slovenské elektrárne, Vodohospodársku výstavbu a Železnice SR. "Ak by vláda nemusela teraz v rozpočte hasiť problémy, ktoré vznikli zo štátnych záruk, bolo by dnes o 4,1 miliardy viac na zdravotníctvo, školstvo, byty či poľnohospodárstvo," dodala Schmögnerová. V tomto roku už vláda pre vysoké zaťaženie pri platení záruk žiadne garancie neposkytne - výnimkou sú len úvery na diaľnice a železnice.