"Dievčatá si určite v kabíne povedali čo a ako a po zmene strán to bolo cítiť."
Napriek osemgólovému náskoku v druhej časti Juhoslovanky napokon takmer na potrebný menej ako päťgólový rozdiel stiahli. Nebolo vám v tých chvíľach úzko?
"Obava tam bola, to je samozrejmé, ale s bojovnosťou a podporou publika sa nám to nakoniec podarilo."
Kedy ste mali naposledy takú radosť ako teraz?
"Veľmi dávno, už si ani nespomeniem. V reprezentácii som totiž mala určitú prestávku a v maďarskom Dunaferre, ktorého dres obliekam, to nie je vždy ono. Dosť často sedím na lavičke."
Myslíte si, že sa podobných chvíľ dočkáte častejšie?
"Dúfam, sme naozaj dobrý kolektív, sú to bojovné baby a ak nemáme smolný deň, tak to ide."
Čakali ste, že sa dostanete v zápase do brány od začiatku?
" V kútiku duše som verila, ale v kútiku aj očakávala, že si ma tréner nechá ako tromf.
Máte pocit, že sa dnes rozhodovalo o prvom mieste v skupine?
"To je predčasné tvrdiť. Aj Češky majú svoje silné stránky a čaká nás pravdepodobne taký istý tvrdý boj ako s Juhosláviou."
Tie dva góly navrch, ktoré po súboji s balkánskym tímom máte, majú asi veľký význam…
"Samozrejme, sú veľkou psychickou vzpruhou a verím, že ju zužitkujeme aj v zostávajúcich zápasoch kvalifikácie."
RASTISLAV HRÍBIK
