"už od utorka takmer nekomunikoval, zomrel v pokoji a bez trápenia".
Foglar (narodil sa 6. júla 1907 v Prahe) považovaný za nestora českej detskej literatúry sa počas svojho života opakovane stretával s aroganciou moci, ktorej sa jeho originálna sústava výchovy mládeže zdala nevhodná až nebezpečná. Začiatkom 40. rokov sa nepáčil Nemcom a v roku 1943 len zázrakom neuviazol v rukách gestapa, no ani po vojne jeho obrovský vplyv na ďalšie a ďalšie generácie mladých ľudí neprestával znepokojovať tentoraz komunistických ideológov, a tak sa Foglar stal nežiaducim aj v päťdesiatych a potom v sedemdesiatych rokoch. Prvky Foglarovho "tajomstva" spočívajú vo využití túžby po romantike a poetizácii všedného života, súťaživosti a snahe vyniknúť, vytýčení nasledovateľného a dosiahnuteľného ideálu a neformálnych kolektívov, ktorých základom môže byť dobré jadro školskej triedy či skautský klub. Jeho forma čitateľských klubov pri mládežníckom týždenníku, akým bol Mladý hlasatel alebo po vojne Vpřed, nemala vo svete obdobu - bolo to dvanásťtisíc klubov riadených na diaľku časopisom bez vedenia dospelých a za prispenia mesačných hlásení, ktoré písali a zdobili chlapci a dievčatá. Písať začal v osemnástich rokoch, prvú knihu Prístav volá vydal v roku 1934, celkove ich vydal takmer tridsať, poslednú - Poklad Černého delfína - vlani. K jeho najčítanejším knižkám patrí Chata v Jezerní kotlině, Hoši od Bobří řeky a románová trilógia Záhada hlavolamu, Stínadla se bouří a Tajemství velkého Vonta. Vrchol popularity však dosiahol kresleným seriálom Rychlé šípy, ktorý mal 316 pokračovaní (prvý príbeh vyšiel v roku 1938 a posledný pred desiatimi rokmi) a výtvarne sa na ňom podieľal Jan Fischer, Václav Junej, Bohumír a Marko Čermákovci. Neskôr k nemu pribudli kreslené príbehy Medvědí družiny, Modrá rokle a ďalšie, kreslenú podobu dostali potom aj viaceré jeho knihy. Popri scenároch pre krátke filmy, práci pre rozhlas viedol od roku 1925 chlapčenský skautský oddiel Hoši od Bobří řeky, ktorý sa schádza a spomína na nezabudnuteľné chlapčenské roky až dodnes (tu získal aj prezývku Jestřáb, ktorú mu dal pán učiteľ Kalivoda), organizoval a viedol skautské tábory. Pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch, ale aj v Stanici mladých turistov a v domovoch mládeže. Osobitným fenoménom jeho originálnej tvorby (Foglar programovo nečítal detskú literatúru, aby mal istotu, že všetky jeho nápady sú pôvodné), boli tzv. bobríci - jednoduchý a báječný popis cesty, ktorou sa každý chlapec či dievča môže vydať za hrdinom, ktorého osudy vyvolávali úžas a obdiv. Jaroslav Foglar sa stal čestným občanom Prahy, vlani získal za svoju celoživotnú prácu Cenu osobnosti, v roku 1997 mu v Slnečnej zátoke na Sázave neďaleko Ledča nad Sázavou odhalili pomník, z množstva ďalších ocenení spomeňme napríklad Junácky vojnový kríž II. stupňa z roku 1945.
