predstaviteľov vlády, kolegov hercov a vôbec priateľov, ktorí majú blízko k tejto invenčnej scéne. Všetkých hostí hneď pri vstupe osobne vítal potrasením ruky umelecký šéf Marián Zednikovič s manželkou. V hľadisku sa stretli tí, ktorí už Armagedon videli viackrát, ale i takí, ktorí možno Ruda Slobodu ako dramatika objavili až teraz. Súdiac podľa nadšených reakcií publika, autorova špeciálna poetika súzvučiaca s poetikou režiséra Juraja Nvotu a vôbec herectvom Astorky nadchla. Dnes, žiaľ, následkom autorovej dobrovoľnej smrti odkrýva dielo dramatika aj inak než v čase premiéry. Vtedy vypovedalo o Slobodovom svete, optike, ktorou nazeral na život. Dnes je už aj o jeho predstavách a myšlienkach na smrť. Práve postava syna (Sloboda sa totiž v Armagedone nechal voľne inšpirovať príbehom svojej mamy) tu totiž spácha samovraždu - tiež obesením - a Anjel (Boh) po poslednom súde musí riešiť otázku jeho práva na božie odpustenie a zmŕtvychvstanie. Napokon sa rozhodne udeliť milosť aj takým… No aby nevznikol dojem, že Armagedon na Grbe je dielo smutné a depresívne. Vôbec nie, obraz ľudskej pospolitosti, ktorá anjelovi robí problémy ako na zemi, tak aj v nebi, je nesmierne milý, vtipný až groteskný a herci (Boris Farkaš, Anna Šišková, Marián Zednikovič, Peter Šimun, Lajko Moravčík a Szidi Tóbiás) sú nezameniteľní vo svojich šarmantných výkonoch. A predsa jedného človeka nechali klaňať sa osamote. Herečku Zitu Furkovú, ktorá hrala hlavnú rolu Kláry. Aby si poriadne vychutnala potlesk, ktorý plným právom náleží najmä jej. Za jej plnokrvné herectvo, ale aj za nevšedný dramaturgický počin. Práve vďaka nej je totiž Rudo Sloboda aj dramatik a jeho svet je stále medzi nami…
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
