eľov mesta, keď vystupovali baníci z ich autobusov a začali sa zhromažďovať na námestí pred budovou prefektúry. Niekoľko hodín predtým pri pohľade na armádu policajtov v prilbách a plnej zbroji nikto neveril, že by ich barikáda mnohla byť zdolaná. Pred baníkmi sa týčil obrovký objekt z betónu a cestu, cez ktorú bola zátarasa postavená, na jednej strane lemovala skalná stena Karpát a roklina na druhej. Po približne hodinovej ostrej bitke s policajtmi však baníci už mohli pokračovať ďalej v ceste smerom k Bukurešti.

V nedýchateľnom vzduchu plnom výparov slzotvorného plynu, protestujúci vyzbrojení konármi stromov, lopatami "dobojovali vo štvrtok ďalšiu bitku. Po jej skončení sa na zemi povaľovalo množstvo policajných prílb, plynových masiek a obuškov. Niekoľko desiatok príslušníkov polície skončilo so zakrvavenou tvárou v rukách protestujúcich. Keď však dobojovali svoju bitku, baníci ich sami odviezli k sanitkám. "Oni len plnia rozkazy," hovorí Mircea, banský inžinier. Jedného z mužov zákona, vyššieho dôstojníka, ktorý ako jediný mal strelnú zbraň, však baníci odzbrojili nie práve najnežnejším spôsobom, hovoria novinári. Keď však bola barikáda prekonaná, protestujúci sa o policajtov už viac nestarali.

"Vezmite si to, ujo, môžete si to v zime obliecť na hlavu," kričal jeden z baníkov a hodil bielu policajnú prilbu do záhrady miestneho obyvateľa. Neďaleko sa dvaja chlapci hádali, ktorý si odnesie ako suvenír policajný obušok a z kedysi policajného megafónu sa ozývalo "Pozor pozor, zvuková skúška". Večer baníci hľadali

miesto, kde by sa mohli zohriať. Mnohí z nich našli útočisko v športových halách mesta a zaplnili aj foyer hotela Alutus v centre. Na druhý deň prišla správa od rumunského prezidenta Emila Constantinesca, že nevyhlási výnimočný stav, a vyjednávania s vládou sa začali. (r)