ali 10 mŕtvych a stovky zranených. Včera večer už bolo jasné, že tretí atak na hlavné mesto sa nekoná. Vláda a baníci sa dohodli.
Tentoraz žiadali baníci, vedení Mironom Cozmom, ktorý je blízky extrémne nacionalistickej veľkorumunskej strane, 35-percentný nárast
miezd, ktoré dnes predstavujú približne 230 dolárov, teda viac ako dvojnásobok priemernej mzdy v krajine. Protestovali tiež proti zámerom vlády uzavrieť v tomto roku 140 uhoľných a ďalších baní.
Rumunsko zažilo od pádu komunizmu v decembri 1989 už štyri vlády, ale zlom v smerovaní nastal až v novembri 1996. Vtedy v parlamentných voľbách zvíťazil pravicový Demokratický konvent Rumunska (CDR), ktorý vystriedal sedem rokov vládnucich postkomunistov zo Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR), a v prezidentských voľbách triumfoval nad šéfom PDSR Ionom Iliescom konzervatívny kandidát Emil Constantinescu.
Nová konzervatívno-liberálna vláda sa jasne prihlásila k smerovaniu do Európskej únie a NATO a k razantnej premene hospodárstva, pre ktoré znamenalo sedem rokov vlády postkomunistov obdobie stagnácie až úpadku. Aj po dvoch rokoch pravicovej vlády je však v krajne viac než 100-percentná inflácia, v roku 1996 poklesol hrubý domáci produkt o 6,6 percenta a nezamestnanosť sa drží tesne pod
10 percentami. Napriek pôžičke Medzinárodného menového fondu z apríla 1997 privatizácia zatiaľ nezrýchlila tempo, čo viedlo ku kritike zo zahraničia. V tomto roku musí Rumunsko uhradiť splátky zahraničných dlhov vo výške takmer 3 mld dolárov.
Baníci po prvý raz výrazne vstúpili do politiky krajiny, keď v roku 1990 pri protestoch študentov v Bukurešti proti víťazstvu ľavice vo voľbách podporili prezidenta Iliesca, vyplienili sídla demokratických strán, médií a vysoké školy. V septembri 1991, keď sa po čiastočnom uvoľnení cien hospodárska situácia zhoršila, sa konala druhá "výprava" baníkov do Bukurešti a padla vláda Petre Romana. Nová vláda sa neodvážila pristúpiť k zmenám odporúčaným MMF a privatizácia sa prakticky zastavila. Údajne za 7 rokov do roku 1996 opustili krajinu 2 milióny ľudí.
Po voľbách v novembri 1996, ktoré niektoré médiá označili za skutočné dovŕšenie revolúcie v roku 1989, vyhlásil prezident a bývalý univerzitný profesor Constantinescu ambiciózny plán hospodárskych premien. V roku 1996 sa Rumunsko takmer dostalo do prvej vlny rozširovania NATO. Pravicovo-liberálna koalícia má za sebou už jednu vážnu krízu - odstúpenie premiéra Viktora Ciorbeu v januári 1998 po kritike sociálnodemokratického krídla koalície týkajúceho sa tempa reforiem. Ciorbeov nástupca a stranícky kolega z CDR Radu Vasile sľúbil urýchlenie privatizácie. V Rumunsku bolo od roku 1990 privatizovaných 59 800 podnikov v hodnote 4,3 miliardy dolárov, ale žiadne veľké priemyselné podniky. (ČTK, REUTERS, bj)
