Mlčhuba je opakom tlčhubu. Zatiaľ čo tlčhuba je jazykové perpetuum mobile, mlčhuba toho nahovorí ako ryba pod vodou. Zaryto mlčí, pretože ak mlčať, tak potom zaryto. Má to svoje výhody: kto mlčí, ten nemôže tresnúť nejakú hlúposť. Veď sa aj hovorilo: keby si bol mlčal, ostal by si filozofom. Lenže mlčanie môže byť aj hlúpe, prázdne, jalové. Nie každý, kto mlčí, je filozofom. Mlčhuba mlčí najmä preto, lebo nevie. Nevie, čo zmysluplné a duchaplné by povedal. Ak sa už odhodlá otvoriť ústa, vychádzajú z nich iba častice, príslovky, citoslovcia a zámlky. Nuž, teda, ehm, tak, tak... Znie to uvážlivo a rozmýšľavo. Ten chlap má za ušami, hovorí sa o ňom. Na jeho reči ešte dôjde. Mlčhuba je neškodný exemplár v našej ľudskej faune. Nič nevyrieši, s nikým sa nedostane do konfliktu a najmä - nepríde do rečí. Pretože ako prísť do rečí, keď reči vyartikuluje tak zriedka!