Všimli ste si, ako je málo ľudí? Nájsť prezidenta prosperujúcej firmy alebo aj neprosperujúceho štátu je sakramentsky ťažké. Výber sa zúži na dve-tri persóny. Niet ľudí, hovorí sa. Keby ste toto tvrdenie povedali v krčme U nezamestnaného krčmára niekde v R., kde ľudia nemajú robotu, môžete dostať tak írečito a našsky po papuli. Niet ľudí - a našinec by bral hocijakú robotu, keby bola! A pritom je zo zákonov štatistiky jasné, že niet takého postu, takej funkcie, takého džobu, ktorý by nezvládli desiatky, stovky, tisícky ľudí. To je len taká kamufláž, mytológia, že

niet ľudí. Problém je v tom, že mnohí robíme to, čo nevieme a nerobíme to, čo vieme. Komik musí suplovať politika, nadháňa hlasy stranám, namiesto toho, aby zabával ľudí. Politik sa strápňuje v estrádnych show, namiesto toho, aby sedel na zadku a makal, viedol múdro svoj rezort. Maliar robí v reklame, ekonóm graficky upravuje časopis... Keď sme pri tých umelcoch: všimli ste si, ako je veľa ľudí? Trh je v niektorých profesiách prepchatý. Každý píše, skladá, spieva, maľuje. Každý chce predať a niektorí sa chcú predať sami. Ale kto to má všetko stráviť, keď každý píše, atď. Aké to muselo byť povzbudzujúce, keď sa v dávnych časoch hŕstka ľudkov vybrala hľadať miesto svojho trvalého pobytu na tejto zemi. Tých niekoľko ľudí bolo zárodkom budúcich národov. Chodili po tejto planéte a vyberali si miesto na zaparkovanie. Vtedy sa to ešte dalo. Dnes už nenájdete miesto ani na parkovanie auta, nieto na umiestnenie celého národa. Zemeguľa je rozparcelovaná, trhy sú obsadené, sféry sú rozdelené. Ako je veľa ľudí! Ako je málo ľudí!