ívnej starostlivosti, kam vozia akútne a urgentné prípady, sa na jazyk priam tisla otázka, či sa na jeho výkone ako lekára nemôže prejaviť celodenný stres z ministrovania. "Samozrejme, únava sa prejaviť môže, je to ale rovnaké ako napríklad u chirurga, ktorý strávi celý deň na operačnej sále a potom nastúpi do nočnej služby," reagoval. Kedy sa vyspí, nevedno. Len hodinu a pol po skončení služby má tlačovú besedu s novinármi v Bratislave, hneď potom vyrazí do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Nedalo nám, aby sme ministra nepodpichli poznámkou, či si skúša krízový režim na vlastnej koži. "Som tu rád. Je to celkom iné, keď vidím problémy priamo v teréne a okrem toho sa tu dozviem viac, ako keď sedím v kancelárii, kde mi sekretárka prepája len nevyhnutné hovory a program mi zostavuje niekoľko ľudí," dodal s úsmevom. Ten však z jeho tváre zmizol, keď sa zmienil o situácii v nemocnici. Bližšie nič povedať nechcel, sľúbil však, že o fungovanie detskej kliniky sa aj v budúcich rokoch postará. "Viete, do politiky som vstúpil hlavne preto, že som na vlastnej koži pocítil, v akom stave slovenské zdravotníctvo je." Krízový režim, ktorý však na jeho záchranu vyhlásil, mnohí, aj z radov lekárov a zdravotníkov, neschvaľujú a žiadajú jeho zrušenie.

ANDREA KADNÁROVÁ