a banícku prilbu, napísal rakúsky denník Der Standard. Je to póza typická pre tohto rumunského odborárskeho bossa. Nie je, pochopiteľne, len populistom. Predovšetkým je najprominentnejším zločincom svojej krajiny. Obžaloby proti nemu siahajú od obmedzovania osobnej slobody a ujmy na zdraví cez korupciu a hospodársku kriminalitu až po trestný čin ohrozovania národnej bezpečnosti. Ich počet sa takmer rovná jeho veku - 44 rokov.
Narodil sa v roku 1954 v jednej dedinke v severozápadnom Rumunsku, absolvoval technickú školu v Petrošani a od 70. rokov pôsobil v údolí rieky Jiul, najväčšej baníckej oblasti Rumunska ako banský inžinier. Po baníckej revolte z roku 1977, keď baníci prinútili Nicolae Ceaušesca, aby osobne navštívil ich oblasť, Cozma údajne donášal na svojich neskrotných kolegov tajnej polícii Securitate. Vodcom baníkov sa stal po páde Ceaušesca v decembri 1989. Keď ho postkomunistický prezident Ion Iliescu privolal na pomoc, priviedol v júni 1990 do Bukurešti 10 000 baníkov. Tí usporiadali pogrom na demonštrujúcich protikomunistických študentov a na Rómov. Výsledkom bolo šesť mŕtvych a stovky ťažko zranených.
V septembri prišli baníci opäť: za prispenia Cozmovho vedenia zvrhli vládu premiéra Petra Romana, pretože nechcela splniť ich požiadavky. Do konca roka 1996 vládol Miron Cozma v údolí Jiul neobmedzene ako mafiánsky boss. V januári 1997 krátko po volebnom úspechu prezidenta Emila Constantinesca nová demokratická štátna moc zasiahla a uväznila baníckeho vodcu, ktorý bol aj obávaným bitkárom. Pred súdom vždy rozochveným hlasom proklamoval svoju nevinu. Zodpovednosť zvaľoval na Bukurešť a na mŕtvych.
Cozma sa v súčasnosti opäť vrátil k hrubému tónu - nielen ako vodca štrajkujúcich baníkov. Už vo väzení sa stal členom fašistickej Strany veľké Rumunsko (PRM). Potom sa rýchlo stal jej podpredsedom a v súčasnosti s obľubou prednáša šovinistické prejavy. (ČTK)
