Český veľvyslanec pri NATO Karel Kovanda a jeho kolegovia z Maďarska a Poľska sa 12. januára po prvý raz zúčastnili na neformálnom utorkovom obede veľvyslancov členských krajín Severoatlantickej aliancie. Usporiadal ho doma, vo vile v bruselskej štvrti Uccle, ako vždy na začiatku roka generálny tajomník aliancie Javier Solana.

Tieto obedy sú v zabehnutom rytme života sídla aliancie tradične príležitosťou na prípravu stredajších zasadnutí Rady NATO. Hoci nie sú žiadnym "orgánom", účasť na nich v podstate znamená plné členstvo. "Je to niekoľkoročná tradícia, ktorá vznikla preto, aby si členovia Rady NATO mohli bez servítok a bez inštrukcií, na základe vlastnej úvahy, vymieňať názory na to, čo hýbe organizáciou," povedal Kovanda. Veľvyslancovia "pätnástky" plus generálny tajomník tak v utorok nad tanierom riešia mimo protokolu najcitlivejšie problémy, vysvetľujú stanoviská, dohadujú sa o kompromisných formuláciách a prekonávajú rozpory.

"Obed býva veľakrát omnoho dôležitejší ako samotné zasadnutie na druhý deň," zveril sa nemenovaný diplomat v sídle NATO. Postupom času sa z utorkového obedovania stala "inštitúcia" - v súčasnosti ide v podstate o pracovné zasadanie s vopred stanoveným programom, okorenené dobrým jedlom, ktoré sa končieva neskoro popoludní, ba večer, a kde sa podľa Kovandu urobí veľa práce.

Obed organizuje každý týždeň v abecednom poradí veľvyslanec jednej členskej krajiny vo svojej rezidencii. Z popudu Nemecka sa koncom minulého roka údajne uvažovalo o zmene tejto praxe, pretože zástupcovia niektorých spojencov mali obavy, že sa im po rozšírení aliancie nevojde 19 diplomatov plus generálny tajomník Solana do jedálne. Problém bol vraj vyriešený zo spoločného vrecka - NATO kúpilo veľký stôl, okolo neho sa všetci pohodlne rozsadia. V salóniku reštaurácie v centrále NATO sa prestrie vtedy, keď by doma u veľvyslanca, ktorý je na rade, bolo príliš tesno. Variť však musí jeho osobný kuchár.

(ČTK)