bezkonfliktne. Opak sa stal pravdou, o čom nás dokonale presvedčilo zlatoidské víťazné hnutie aj s jeho prisluhovačmi SNS a ZRS. Počas vládneho bašovania tohto podivuhodného politického zlepenca sa politická scéna Slovenska nezmieriteľne rozhašterila a občianska pospolitosť znepriatelila. Preto ani idea samostatného štátu nenachádzala trvalejšiu koncepciu hodnotnejšieho obsahu, s ktorou by zaujala širokú občiansku verejnosť. Štát si privlastnila vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS a nepripustila opozíciu zúčastniť sa na spolutvorbe jeho podoby. Preto netreba banovať za vládnou garnitúrou vedenou V. Mečiarom, ktorá už ničím nemôže prekvapiť občanov Slovenska napriek tomu, že zlatoidské hnutie sa ešte stále vydáva za najsilnejší politický subjekt a zároveň zabúda, že stratilo politický vplyv a najmä moc nad parlamentnou väčšinou. HZDS svojou doterajšou politickou a vládnou činnosťou dokonale vytunelovalo národné a štátne bohatstvo, ktoré mu tak ležalo na srdci, že pod rúškom národnoštátneho záujmu uskutočnilo rozdanie tohto majetku svojim prisluhovačom a tým umožnilo najväčšiu krádež storočia, pred ktorou blednú závisťou aj bývalé nomenklatúrne komunistické kádre. Náprava finančného zruinovania štátnej pokladnice a destabilizovaného spoločenského prostredia, ktoré svojou činnosťou po sebe zanechal zlatoidský politický valcovač, bude vyžadovať nemalé obete finančného a sociálneho charakteru zo strany občianskej pospolitosti. Občania svojou masovou účasťou v parlamentných voľbách do NR SR už prejavili spoločenskú požiadavku k náprave a zmene politických pomerov súčasného Slovenska. Takže splniť túto oprávnú požiadavku by teraz mali novozvolení poslanci, aby svojou zákonodarnou prácou v NR SR naplnili spoločenskú objednávku demokratickým obsahom, aby sa konečne demokratickým duchom a vzájomnou toleranciou mohla pred okolitým svetom prezentovať rehabilitovaná demokratizácia Slovenska. JÁN LOUČIČAN,

Bratislava