Neviem, o čo ide SDĽ. Alebo to viem až príliš dobre. Nebaví ma sledovať jej samostatnú, aj keď dnes už nie opozičnú politiku. Kedy si už konečne členovia tejto strany uvedomia, že nikto ich nechce brať ako priskoč Janka?! A kto by aj chcel? SDK, ktorá mala viac voličov, a teda by sa mohla hrať na šéfa koalície, si je uvedomuje, že bez SDĽ by táto vláda pravdepodobne neexistovala? Alebo žeby SMK, ktorá je rada (že je rada), že je vo vláde? A čo tak SOP? SOP získala v týchto voľbách najmenej hlasov a vďaka SDĽ pristúpila na pochybné rozdelenie miest vo vláde a vynútila si podporu Rudolfa Schustera ako kandidáta na prezidenta SR? Nie, ani SOP to nebude. Kto teda chce SDĽ ublížiť? SDĽ nechce hrať druhé husle, je to správne, ale tentokrát to vôbec nie je o tom, kto hrá prvé a kto druhé husle! Posledné štyri roky hrali jej členovia nepeknú hru, hru na preskoč Janka. Raz sa priklonili tam, inokedy zas onam. Ako im to vyhovovalo. Občas to tak vyzerá, akoby ju ani hrať neprestali. Už hneď po voľbách robili zmätky a my sme sa len modlili, aby sa umúdrili. Zmena bola nevyhnutná. Aj keď pre nich bola zmena dobrá. Umožnila im naplno sa rozťahovať, ukazovať sa, len ešte stále im tu ktosi zavadzia.
ANNA KOTÚČKOVÁ ,
Zemianske Sady
